Aktuálne témy

Unudení k smrti

V Listoch Hnevonosovi korešponduje starší démon (Svrabomil) s mladším démonom (Hnevonos), aby mu radil v umení zla a rafinovaného podvodu. Séria nadväzuje na C. S. Lewisove klasické dielo Rady skúseného diabla.

Môj drahý Hnevonos,

ozývaš sa po dlhých týždňoch ticha. Vravíš, že by si napísal aj skôr, keby „si mal správy o niečom poriadne zákernom“. Ale niekde si sa zasekol. Kladieš pascu za pascou, no iba vidíš, ako sa im tvoj pacient úspešne vyhýba. Trápiš sa tým, že to všetko trvá strašne dlho. Nezavýjaj príliš nahlas, môj drahý netrpezlivý učeň. Nie každý, kto padne, musí padnúť z útesu.

Takmer nedopatrením si spomenul, že tvoj pacient začal „tráviť celé hodiny denne na svojom telefóne“. Hoci ti je veľmi ľúto, že nezablúdil na stránky, ktoré tak veľmi obľubujeme, no zahľaď sa naňho bližšie, drahý synovec.

Zmenil sa tvoj pacient za posledné mesiace? Nie je taký istý, ako bol predtým, však? Je úplne pohltený tým, čím sa plní – topí sa v nevinných maličkostiach. Obsah, na ktorý sa pozerá, nie je nebezpečný, a predsa jeho myseľ otupieva. Články prstov má stále ubolenejšie a oči opuchnutejšie z toľkého písania, scrollovania, klikania a pozerania. Pandémia nám priniesla jednu neuveriteľnú príležitosť – ktorú by žiaden démon neodmietol.

Napriek tomu, že sa ti to zdá málo, tvoj pacient stále zostáva v pevnom zovretí, mocnej a zadúšajúcej sily – sily… ničotnosti.

Sila ničotnosti

Začalo to tým, že si vytvoril zvyk. Keď ho zavalil stres, prácu tlačil pred sebou alebo keď ho zahltila nuda počas karantény, našiel krátku úľavu v malých rozptýleniach – dobrom seriáli, zaujímavom článku, lákavom videu na youtube, nových followeroch na Instagrame. Tieto veci začali pôsobiť upokojujúco; krátka dávka úľavy uprostred rastúcej neistoty vo svete okolo. Je to podobné ako pasce na myši s kúskami jedu, ktoré zviera s rastúcou konzumáciou jedu stále viac dehydratujú.

Potom prichádza závislosť. Postupne ako sa menili ročné obdobia, zhrabával stále viac a viac odrobiniek zábavy. Všetko to boli úplne nevinné veci, samozrejme (toto by si mu mal stále pripomínať!). Tieto triviálne záležitosti ho ale ochromia natoľko, že úplne stratí chuť plniť sa pokrmom, ktorý pre neho pripravil náš Nepriateľ. Toľké plytvanie! Taký úspech!

Teraz tam len sedí, neschopný nabažiť sa vecí, ktoré ho vyrušujú a tak celé hodiny trávi na svojom telefóne – a ďalšie nekonečné hodiny hľadá rozptýlenie na iných miestach. Už sa nedokáže poriadne sústrediť (čo je veľmi dôležité pri službe Nepriateľovi). Jeden cink, notifikácia, či najmenšia myšlienka ho môže odlákať od modlitieb, od počúvania tých hnusných kázní alebo prerušiť kúzlo, ktoré ho z času na čas pripúta k tej otrasnej Knihe. Už nedokáže byť plne prítomný, keď hľadá Nepriateľa – a vlastne ani nikde inde. Jeho myseľ je mestom bez múrov, akékoľvek rozptýlenie ho dokáže zničiť.

Už nepotrebuje dobrý seriál na to, aby ho odtrhol od povinností – úplne stačia staré diely seriálu, ktorý ani nemá veľmi rád. Triviálne Ničotnosti, prázdne Ničotnosti, scrollovanie Ničotnosťami, pozeranie Ničotností, zaneprázdnené Ničotnosti, náboženské Ničotnosti – stačí, keď si vyberieš to, čo naňho platí.

Muži Ničotnosti

Samozrejme, s veľkou obľubou chytáme do osídel ničotnosti deti, ženy aj starých ľudí. Ale zo všetkých ľudských duší nič nepoteší naše zhubné túžby viac, ako keď sa nám podarí do našich pascí chytiť mužov.

Muži Ničotnosti – nedôležití muži, ktorí stále potrebujú niečo pod zub, nikdy sa nepýtajú žiadne otázky a nevedia sa odtrhnúť od svojho skromného pohodlia, nezvyšujú hlas, no ani svojim blížnym nikdy nehovoria nič, čo by stálo za to; muži mumifikovaní zaživa svojimi otupenými ambíciami a zatuchnutými radosťami, ktorí nikdy nedokážu spraviť ani o trošičku viac, než to najmenšie minimum, a ktorých nič nedrží od toho, aby boli zmietaní sem a tam – títo muži sú delikatesami, na ktorých si celé peklo s radosťou pochutí, naše najcennejšie trofeje.

Vypchaté múmie, Hnevonos, tie chceme. Musíme ich chytiť, vypchať a tváriť sa, že sú živí. Takto ich vystavíme na obdiv v ich domácnostiach aj kostoloch. Možno vzdávajú úctu nášmu Nepriateľovi, no robia tak chladne a formálne a my poznáme klamstvo na míle, však? Títo muži sú schopní infikovať svoje rodiny a dokonca aj celú spoločnosť. Nič im nie je sväté. Nič nemilujú. Ich náklonnosť, ktorú zachytili malé a nedôležité veci, pomaly umiera. Strácajú schopnosť držať sa reality, nevidia svet okolo seba a ich neúprimné úsmevy sa šíria bezprecendentou rýchlosťou pandémie, ktorú si nikto nevšíma.

Temná modlitba

Rád by som ťa vzal na to najlepšie miesto, kam Ničotnosť človeka dovedie. Nikdy nezabudnem na moment, keď som bol svedkom odsúdenia jedného z Krutodrakových pacientov ako mladý démon (on už úplne zabudol, že som tam vtedy bol). Posledné slová tohto muža zneli ako temná modlitba pred jedlom: „Teraz už vidím,“ povedal sucho, „že som väčšinu svojho života nerobil ani veci, ktoré som mal robiť, ani veci, ktoré som chcel robiť.“

Život, počas ktorého nerobil ani veci, ktoré mal, ani veci ktoré chcel!

Ako by som ti len opísal temnú radosť, ktorá ma zaliala, keď som počul tieto slová? Zrazu som videl úplne nový diabolský svet. Môže vôbec existovať majstrovskejší ťah, väčšie klamstvo a umenie ovládať ľudí než to, keď ich vidíš ako uväznené hlodavce, nalákané nezrelým syrom, ktorý im neprinesie zdravie ani radosť?

Na žiadnu trofej nebudeš viac hrdý, ani žiaden úlovok nebude šťavnatejší než muž, ktorého dokážeš zakonzervovať v neaktivite, do ktorej ho chytila Ničotnosť. Muž, ktorý nikdy nežil, chrumká veľmi špecificky a skutočne vynikajúco.

To hrozivé ‘Niečo’

Ľudstvo na svojom úplnom začiatku vrelo, oplývalo životom. Aj tí najlepší démoni mali ťažkosti s osedlávaním týchto tátošov. Náš Otec v Podsvetí musel sám vyjsť a chytiť prvých dvoch. A samozrejme bolo treba, aby náš Otec zahasil to hrozivé svetlo, ktoré sa rozšírilo po tom, ako Nepriateľ sám kráčal po našom území.

Tým chcem povedať to, drahý Hnevonos, že náš Nepriateľ má záľubu v kazení našich plánov. Poznáme jeho odpornú myseľ, všakže? Jeho cieľom je priniesť novú lásku, nové záujmy, novú vášeň, nové veci, na ktoré sa človek môže zamerať, aby zobudil ľudí z ich apatického spánku. Snaží sa vzbudiť armádu zo  suchých kostí, ktoré doteraz nezaujímal život ani smrť a nič medzi tým, ani za tým. Zo všetkých síl sa snaží zasahovať do našich plánov.

Ako alternatívu k našej Ničotnosti, on prináša Niečo. Verí, že dokáže rozpumpovať krv v ich žilách, priniesť nový život do ich duší a vypustiť do ich vnútra svojho odporného Ducha. Chce prebudiť ich vrúcnosť, vložiť chválu do ich sŕdc, spev do ich úst, službu do ich rúk. Chce, aby boli hnaní vášňou – no nie takou, akú by sme im ponúkli my.

Snaž sa, aby sa ich hlavy v žiadnom prípade nezdvíhali, aby boli neustále zaujaté Ničotnosťou. Nič nedokáže našu prácu prekaziť tak efektívne ako pohľad nasmerovaný hore k Nepriateľovi. Napriek tomu, že sme mu znetvorili tvár do takej miery, že ho ani najbližší nepoznali, ľudia v ňom stále Niečo vidia a dokážu sa skrze neho Niečím stať – Niečím, čo sa dokáže vyslobodiť aj z našich najsilnejších osídiel.

Tvoj ponížený strýko,

Svrabomil

Poznámka redaktora: Preložené z anglického jazyka. Zdroj: DESIRINGGOD.COM

Greg Morse

píše pre desiringGod.org a je absolventom Bethlehem College & Seminary. S manželkou Abigail žijú v St. Paul so svojimi synmi a dcérou.

Greg Morse tiež napísal

Tento autor zatiaľ nemá žiadne ďalšie články