Slovo Hospodinovo zaznelo Jonášovi, synovi Amitajovmu, takto: Vstaň, choď do veľkého mesta Ninive a káž proti nemu, lebo ich nešľachetnosť vystúpila predo mňa. Nato Jonáš vstal, aby ušiel spred Hospodina do Taršíša; odišiel do Jafy, kde našiel loď smerujúcu do Taršíša, zaplatil cestovné, vystúpil na ňu, aby odišiel s nimi spred Hospodina do Taršíša.
Jonáš 1:1-3
Boh prikázal Jonášovi, aby šiel do Ninive, ale on utiekol opačným smerom. Prečo to urobil? Videli sme, že koreňom Jonášovej neposlušnosti je jeho nedôvera v Božiu dobrotu. Neveril, že Boh má na srdci jeho najlepší záujem.
Ak chceš pochopiť vlastné správanie, musíš pochopiť, že každý hriech proti Bohu je založený na odmietnutí uveriť, že Boh sa nášmu dobru venuje viac a vie lepšie než my, čo je pre nás dobré. Nedôverujeme Bohu, lebo predpokladáme, že na našej strane naozaj nestojí, a ak sa Mu úplne odovzdáme, budeme sa mať mizerne.
Adam a Eva nepovedali: „Buďme zlí. Zničme si život a tiež život všetkých ostatných!“ Skôr si mysleli: „Len chceme byť šťastní. No podľa Jeho príkazov nedostaneme veci, ktoré potrebujeme, aby sme prosperovali. Musíme to vziať do vlastných rúk — nemôžeme Mu dôverovať.“ Jonáš robí to isté. Opakuje dejiny ľudskej rasy a ukazuje nám, ako každý deň naše srdce funguje. Ľudia málokedy klamú, prekrúcajú pravdu, podvádzajú, zneužívajú, manipulujú, konajú sebecky, porušujú sľuby, ničia vzťahy alebo sršia nenávisťou preto, že ich jednoducho motivuje túžba byť zlí.
Hoci nás možno učili, že nemáme klamať alebo byť neverní, ľudia sa ocitnú na križovatke, kde si povedia: „Ak poslúchnem Boha, o niečo prídem! Potrebujem byť šťastný.“ To je odôvodnenie. Hriech vždy začína spochybnením Božieho charakteru. Myslíme si, že Boh nás postavil do sveta potešenia, ale stanovil, že nám ho nedá, ak Ho nebudeme poslúchať. Toto hadovo klamstvo, satanovo pôvodné pokušenie Adama a Evy, prinieslo pád (Gn 3:4-5).
Had povedal ľudskej rase, že jediný spôsob, ako získať najväčšie šťastie a možnosti, je neposlušnosť voči Bohu, a tento klam sa vnoril hlboko do každého ľudského srdca.
Jedným z hlavných dôvodov, prečo málo dôverujeme Bohu, je, že príliš dôverujeme vlastnej múdrosti. Myslíme si, že vieme oveľa lepšie než Boh, ako by mal náš život vyzerať a čo nám prinesie šťastie. Každý človek, ktorý sa dožil stredného veku, vie, ako často sme sa v tom mýlili. Naše srdce však rok čo rok funguje na rovnakom princípe. Pamätáme sa, akí hlúpi sme boli v dvadsiatke, a teraz v štyridsiatke si myslíme, že už vieme. Ale len Boh vie.
Pre našu hlbokú nedôveru Božej dobrote a Slovu robíme všetko, aby sme sa dostali spod Jeho ruky. V skutočnosti je to najzákladnejšie pokušenie, aké kedy na svete existovalo, a je to prvotný hriech. Konkrétne podrobnosti sa môžu líšiť, ale hlboká pieseň srdca „musím sa postarať sám o seba“ je tu vždy.
Poznámka redaktora: Ukážka u knihy Márnotratný prorok. Prevzaté z Chcemviac.com
