Poznámka redaktora: Text je pokračovaním článkov Aký je náš Boh, Cirkev Otca, Cirkev Syna a Cirkev Ducha.
Predchádzajúce typy cirkví sú zámerne karikatúrou, ktorá mala zvýrazniť ich silu i slabiny. Ich sila vyplýva z toho, že každá z nich reaguje na jednu z osôb Trojice. Ich slabiny pramenia z ich zanedbávania ostatných osôb. Nech používajú akékoľvek doktrinálne formulácie, majú obmedzenú predstavu Boha. Majú pravdu v tom, čo zdôrazňujú, ale chýba im to, čo popierajú. Je zlé sústreďovať sa na Otca, alebo Syna, alebo Ducha na úkor ostatných, lebo Boh je Traja-v-jednom. Prehliadať ktorúkoľvek osobu Trojice, znamená mať Boha, ktorý je „príliš malý“.
Jednou z najčastejšie opakovaných fráz liturgie je: „Sláva Otcu, Synu a Duchu Svätému!“ Je slabosťou vyššie popisovaných cirkví, že nedávajú slávu jednému Bohu, Otcovi, Synovi a Duchu, vo svojom živote a bohoslužbe. Slovami Athanasiovho vyznania: „…uctievame jedného Boha v Trojici a v jednote… celé tri Osoby sú spolu večné a navzájom si rovné… Jednota v Trojici a Trojica v jednote sa má uctievať.“[1] Trojjediného Boha je treba nielen uznávať, ale aj uctievať, ani nezlučovať osoby ani nerozdeľovať podstatu. Pretože Boh je jeden, cirkev by mala odpovedať na tri osoby v jednom Bohu.
Práve doktrína jednoty troch osôb Trojice naznačuje, že ak sa cirkev špecializuje na jednu osobu a zanedbáva ostatné, potom nebude správne chápať ani tú jednu osobu, ktorú uctieva. Veď jediný Otec je iba ten, ktorý posiela Syna a Ducha. Iného Otca niet. Jediný Syn je ten, ktorý zjavuje Otca a posiela Ducha. Iného Syna niet. Jediný Duch je ten, ktorý nás uschopňuje poznávať Otca a Syna. Iného Ducha niet. Čo platí v učení, to platí aj v živote cirkvi. Cirkev Otca, ktorá odmieta prijať Syna a Ducha, neposlúcha Otca. Cirkev Syna, ktorá odmieta prijať Otca a Ducha, neposlúcha Syna. A cirkev Ducha, ktorá neprijíma Otca a Syna, neposlúcha Ducha. Cirkvi musia sústavne rásť v poznaní a prežívaní Boha – a Boh, v ktorom musia rásť, je Otec, Syn a Svätý Duch.
Je oveľa ľahšie špecializovať sa na Otca, alebo Syna, či na Svätého Ducha. Život je tak ľahšie zvládnuteľný, je ľahšie dosiahnuť súlad v cirkvi. S objavením trojičného kresťanstva súvisí potreba po väčšej variabilite akcií, z ktorých sa niektoré veľmi ťažko kombinujú. Napríklad: cirkev Otca rešpektuje a váži si dobrých ľudí, ktorí stoja mimo jej hranice; cirkev Syna sa ich snaží obrátiť a cirkev Trojice bude musieť robiť oboje. Alebo: bohoslužby v cirkvi Trojice budú musieť byť stabilné a formálne (ako v cirkvi Otca), vyzývajúce a priame (ako v cirkvi Syna) aj vzrušené a „narušiteľné“ (ako v cirkvi Ducha). O koľko ľahšie je obmedziť naše poznanie Boha! Lenže tieto protirečivé napätia v živote cirkvi Trojice sú znamením jej života, života pravého jediného Boha. Tieto napätia cirkev nezničia tým, že ju rozdrobia, lebo Otec, Syn a Svätý Duch sú jeden Boh, a nie traja bohovia. Dospievanie v jedného Boha je možné jedine oddanosťou celého srdca Otcovi, Synovi a Duchu.
Jedným z najznepokojujúcejších znakov dnešnej cirkvi je, že najpopulárnejšími zbormi sú tie, ktoré sa sústreďujú na Otca, alebo Syna, či Ducha. Nie je to preto, že obmedzené predstavy Boha je ľahšie prijať, ľahšie žiť a ľahšie komunikovať? Možno existujú nejaké populárne zbory, kde dokážu kombinovať napríklad reakciu na Syna a Ducha, ale veľmi málo takých, ktoré majú živú trojičnú vieru a život.
Iný zbor môže byť živý, lebo má v rámci seba rôzne skupiny: skupinu Otca, skupinu Syna a skupinu Ducha. Tieto skupiny majú veľmi rozdielne predstavy o tom, ako sa má zbor spravovať, aké má mať ciele a každá skupina je znepokojená nedostatkom duchovnej zrelosti ostatných skupín. Aj v tomto prípade by si každá skupina mala uvedomiť, že je správne to, čo zdôrazňuje, ale mýli sa v tom, čo zanedbáva. Mala by uznať, že aj ostatné skupiny uctievajú pravého Boha a mala by sa usilovať rásť v širšom poznaní jedného Boha, ktorý je Otec, Syn a Duch – možno práve tým, že sa bude učiť od ostatných skupín.
Život cirkvi Trojice je určite možný, lebo Boh sa nám zjavil ako Otec, Syn a Duch. Uvedomujem si, že som nepopísal cirkev Trojice rovnakým spôsobom, ako predchádzajúce. Jednak je to iste preto, že je ľahšie nakresliť karikatúru chyby, ako namaľovať pravdu. Bolo by však možné dať dohromady všetky dobré vlastnosti cirkvi Otca, cirkvi Syna aj cirkvi Ducha, lebo tie sa iste nájdu v cirkvi Trojice. Lenže pravý život je ťažké zachytiť slovami. Nemyslím ani, že cesta dopredu je v nejakom nákrese ideálnej cirkvi. Cesta vpred spočíva vo vedomom rozhodnutí cirkvi objaviť, kde sa nachádza vo svojom vzťahu s Bohom a rásť vo svojom poznaní tých osôb Trojice, ktoré doteraz zanedbávala.[2]
[1] Athanasiovo vyznanie (Quicunque vult).
[2] Teológia je vždy presnejšia, keď je negatívna, ako keď je pozitívna. Jej negatívnou úlohou je odmietnuť chybu. Nemôže však nikdy vytvoriť taký pozitívny výrok, ktorý úplne vystihne pravdu. Chyba, ako produkt ľudskosti, je zvládnuteľnejšia.