Na smrti je niečo hlboko nesprávne. Rozdeľuje, ukončuje a ničí spôsobom, ktorý sme nikdy nemali zakúsiť. Naším pôvodným určením bol večný život – nekončiaci sa život v kontexte dokonalosti – deň za dňom bez chorôb, zúfalstva či smrti. To všetko sa však skončilo pádom. Odvtedy väčšina z nás zakúsila osteň smrti.
Pre niekoho priniesli posledné týždne stratu staršieho príbuzného alebo priateľa, niekoho, kto ticho odišiel po mnohých rokoch kráčania s Pánom. Pre iných bol tento rok v znamení bolesti zo straty vytúženého dieťaťa – mladého života povolaného, zdá sa, až príliš skoro. Pre ďalších uplynulé mesiace či roky znamenali traumu z násilnej smrti alebo samovraždy, ktorá zanecháva v pozostalých len pocit nezmyselnosti. Ak sa pozrieme na vlastné skúsenosti a skúsenosti našich priateľov či cirkevných zborov, vidíme, že za týmto zármutkom a stratou sa skrývajú mnohé podoby vzťahov. Možno smrť vzala niekoho, kto vás zahŕňal láskou – a možno vzala niekoho, koho milujete, hoci vám spôsoboval bolesť. Ľudské vzťahy sú v každom ohľade zložité.
Pri všetkých týchto stratách – a mnohých ďalších – môže z hĺbky našej duše vytrysknúť volanie: „Dokedy, Hospodine? Bude smrť naďalej víťaziť? Bude jej moc aj naďalej brať? Skončí sa niekedy tento zármutok? V dedičstve skazy, ktorú smrť zanecháva, je správne, že tieto Veľkonočné sviatky plačeme. Neexistuje stanovený čas ani miesto, ale zármutok je skutočný a nechať tiecť slzy znamená podobať sa Kristovi. Je správne, že sa búrime aj proti moci smrti. Hnev je viac než len fázou na ceste zármutku; je to primeraná odpoveď na nepriateľa (aspoň z krátkodobého hľadiska). Popri tom sa môžu objaviť mnohé ďalšie reakcie: žiarlivosť, zúfalstvo, pocit zrady, zmätenosť, dôvera, útecha – aby sme spomenuli aspoň niektoré. To všetko môžeme vyliať pred Pánom, ktorý nám umožňuje priblížiť sa k nemu.
No počas tejto Veľkej noci, bez ohľadu na zložitosť našej straty, pamätajme aj na nádej.
Keď Ježiš v agónii visel na kríži, keď víťazne vstal z hrobu a keď o niekoľko týždňov neskôr vstúpil na nebesia, aby vládol v moci, náš vzťah k smrti sa zmenil. A už nikdy nebude rovnaký.
Porazená smrť
Niekedy sa zdá, akoby smrť ukradla život, ale smrť už nie je koncom. Pre tých, ktorí sú v Kristovi, sa navracia dokonalosť. Ježiš porazil smrť – otvoril cestu k večnému životu. Tí, ktorí nasledujú svojho Pastiera cez súženia a trápenia tohto sveta, dosiahnu v tom budúcom nebeskú hostinu, slávnosť víťazstva. Aká radosť čaká tých, ktorí vytrvajú: ich bolesť a slzy zmiznú a už sa nikdy nevrátia. A jedného dňa sa to stane aj nám.
Potešený zármutok
Niekedy sa zdá, akoby bolesť zo straty nikdy neprestala. Ale po tom, čo Ježiš vstúpil na nebesia, poslal svojho Ducha, aby prebýval v tých, ktorí veria. Kohokoľvek sme stratili, akokoľvek k tej strate došlo a bez ohľadu na ich stav pred Pánom, môžeme poznať útechu. Božia láska je stále prítomná, jeho večné ramená sú pevnou oporou pre tých, o ktorých sa stará. Keď nami lomcujú emócie a hrnú sa otázky, On je našou silou a skalou, na ktorú sa môžeme vždy obrátiť o pomoc.
Vykonaná spravodlivosť
Niekedy sa zdá, že straty spôsobené inými nebudú nikdy napravené. Boh nás však vo svojej dokonalej spravodlivosti uisťuje, že hriech nezostane nepovšimnutý. Ježišovo dielo na kríži je základom nadchádzajúceho súdu. Ak sme stratili niekoho blízkeho v dôsledku zlých alebo nezodpovedných činov iných, v budúcom živote dôjde k spravodlivosti, aj keby nám v tomto živote unikala.
Zlomená moc hriechu
Niekedy sa zdá, akoby ruka tých, ktorých sme stratili, na nás stále dosiahla a držala nás v pasci. Ich slová nás stále definujú, ich činy nás brzdia. Avšak po Ježišovej obeti boli mocnosti tohto sveta rozdrvené. Ak nám osoba, ktorá zomrela, spôsobila veľkú ujmu, môžeme vedieť, že zovretie jej hriechu už nad nami nemá moc. Tieto putá boli pretrhnuté. Nie sme definovaní tým, čo urobili. Môžeme byť slobodní! A môžeme žiť v rastúcej slobode, deň za dňom, keď sa pravda o porazenej moci aplikuje na naše životy.
Smrť očakávaná s dôverou
Niekedy nás strata iných núti čeliť vlastnej smrteľnosti, čo prináša strach. Smrť leží v našej budúcnosti, pokiaľ sa Ježiš nevráti, ale nie sme v tom sami. Je to niečo, čomu môžeme čeliť so svojím Pastierom. Nasledujeme ho. A vďaka Ježišovi tak robíme s dôverou, že pre tých, ktorí sú v Kristovi, neexistuje nič také ako nešťastný koniec. V budúcom živote nás čaká mnoho príbytkov.
Smrť je hrôza – nepriateľ – pri ktorom máme pocit, že nás pohltí. Ale počas tej prvej Veľkej noci priniesla smrť a vzkriesenie nášho nevinného Spasiteľa toľko dobra. Bolesť zo zármutku nemôže – a nesmie – byť zľahčovaná. Proces smútenia sa nedá urýchliť. Ale počas tejto Veľkej noci – kohokoľvek sme stratili, akákoľvek je naša skúsenosť so zármutkom – pamätajme aj na nádej.
Ten, ktorý víťazí, ju prináša v hojnosti. A je tu svetlo, keď si pripomíname:
Kristus vstal z mŕtvych!
