Všemohúcnosť, vševedúcnosť a všadeprítomnosť Boha

DEFINÍCIA

Tri „vše” vlastnosti Boha ho charakterizujú ako toho, kto má všetku moc, vie všetko a je prítomný všade. Každá z nich zahŕňa ostatné dve a každá poskytuje určitú perspektívu na všetko-zahŕňajúce panstvo pravého Boha.

ZHRNUTIE

Všemohúcnosť znamená, že Boh sám seba i svoje stvorenie absolútne ovláda. Vševedúcnosť znamená, že on je najvyšším kritériom pravdy a nepravdy, takže jeho myšlienky sú stále pravdivé. Všadeprítomnosť znamená, že vzhľadom na to, že Božia moc a poznanie siahajú do všetkých častí jeho stvorenia, on sám je prítomný všade. Spolu definujú Božie panstvo a prinášajú hlboké porozumenie stvoreniu, prozreteľnosti a spaseniu.

Pozrime sa teraz jednotlivo na to, že Boh má všetku moc, že všetko vie a že je prítomný všade.

Všemohúcnosť

Písmo potvrdzuje Božiu všemohúcnosť a hovorí, že Boh robí čokoľvek, čo sa mu zapáči (Ž 115:3, porovnaj Iz 55:11 a Jer 32:17). Nič preňho nie je priťažké (Gn 18:14). Jeho slovo nikdy nie je bez moci, takže keď Boh hovorí, všetko v stvorení ho poslúcha (Iz 55:11). Samozrejme, stvorenie ho v jednom zmysle neposlúcha, to je podstata hriechu. Boh však riadi dokonca aj hriešne činy (Ž 105:24-25, Gn 45:5-8, Ex 4:21; Rim 9:18, Sk 2:23, Sk 4:28). Nariaďuje hriešne, neposlušné činy kvôli svojim dobrým zámerom. Jeho slovo sa teda vždy uskutoční a my môžeme dôverovať, že jeho proroctvá sa vždy splnia (Dt 18:21-22).

Z týchto oddielov často vyvodzujeme, že Boh „môže robiť čokoľvek.“ To však celkom nezachytáva úplné učenie Biblie. Sú veci, ktoré Boh nemôže robiť. Nemôže klamať (Tít 1:2, porovnaj Nm 23:19), rovnako ako nemôže vykonať žiaden nemorálny čin. Keďže Boh je dokonale svätý a dobrý, nemôže urobiť nič zlé. A keďže je dokonalá pravda, nedokáže robiť veci, ktoré si logicky odporujú, ako napríklad vytvárať okrúhle štvorce. Jeho pravda je dokonalá konzistentnosť v myslení a konaní. Boh taktiež nemôže robiť veci, ktoré nie sú náležité pre jeho Božskú podstatu, ako napríklad kupovať si topánky alebo oslavovať narodeniny.

Ako by sme teda mali presnejšie definovať Božiu všemohúcnosť? Myslím, že najužitočnejšia definícia Božej všemohúcnosti je toto: že úplne a totálne ovláda všetko. To zahŕňa najmenšie detaily prírodného sveta, ako je pád vrabca alebo počet vlasov, ktoré nám rastú na hlave (Mt 6:26-30, Mt 10:29-30). Dokonca aj udalosti, ktoré nazývame náhodné, ktoré pripisujeme náhode, sú v skutočnosti Božím konaním (Prís 16:33). To zahŕňa nie len drobné veci, ale aj veľké veci (ktoré sú, koniec koncov, nahromadením malých vecí). Určuje, aké národy budú bývať na ktorom území (Sk 17:26). Rozhoduje, ktorý kráľ bude vládnuť, kedy a kde (Iz 44:28). Rozhoduje, či sa zámery vládcu uskutočnia, alebo nie (Ž 33:10-11). A taktiež raz rozhodol, že zlí ľudia vezmú život jeho milovanému Synovi, aby sme my hriešnici mohli žiť (Sk 2:23-24).

Boh nevládne len dôležitým udalostiam v ľudských dejinách, ale taktiež v životoch jednotlivých ľudí. Utkal nás v lonách našich matiek (Ž 139:13-16). Rozhoduje, či budeme cestovať alebo ostaneme doma (Jk 4:13-17). Riadi dokonca aj rozhodnutia zlých ľudí, ako sme videli vyššie. Taktiež však uplatňuje svoju moc zachrániť hriešnikov, priniesť odpustenie a nový život (Ef 2:8-10). Naše spasenie je úplne dielom Božej moci a ani trochu naše vlastné dielo. Veríme v Krista, lebo nás určil na večný život (Sk 13:48) a pretože otvoril naše srdcia, aby sme verili (Sk 16:14-15, porovnaj Jn 6:44,65, Flp 1:29).

Jeho moc je univerzálna: riadi všetko v univerze (Nár 3:37-38, Rim 8:28, Ef 1:11, Rim 11:33-36).

Vševedúcnosť

Pozrime sa teraz na Božiu vševedúcnosť. Božia moc nie je slepá moc. Všetko, čo Boh robí, má inteligentný zámer a určitý cieľ. A keďže, ako sme videli, Božia moc je univerzálna, je univerzálne aj jeho poznanie. Tým, že pozná svoje vlastné zámery, Boh vie všetko o sebe, o svojom stvorení a o celých dejinách. Písmo často spomína univerzálnosť Božieho poznania (Ž 174:5, Jn 21:17, Heb 4:12-13, 1Jn 3:20). Často spomína, že Boh podrobne pozná dianie na zemi, dokonca i v budúcnosti (1Sam 10:2, 1Krľ 13:1-4, 2Krľ 8:12, Ž 139:4, Sk 2:23, Sk 4:27-28).

Niektorí teológovia[1] označujú oddiely ako Genezis 18:20-21 za oddiely učiace o Božej nevedomosti. Písmo však Božiu vševedúcnosť predpokladá vždy a všade a je oveľa pravdepodobnejšie, že také oddiely by mali byť interpretované konzistentne s týmto predpokladom. Napríklad v Genezis 18:20-21 Boh nepriznáva nevedomosť, ale vyhlasuje, že zbiera fakty na obvinenie a pripravuje zlé mestá Sodomu a Gomoru na súd.

Božia vševedúcnosť je založená na jeho autorite, pretože on je najvyšší sudca všetkého a on je najvyššou normou toho, čo je pravdivé a nepravdivé. Boh nielen vie všetko, čo je pravda, on je samotnou podstatou pravdy. Pravda je to, čím je on (ako v Jn 14:6). Takže je nepredstaviteľné, že by sa v niečom mýlil.

Božie poznanie je vzácnym požehnaním pre Boží ľud. Žalm 139 zdôrazňuje, ako hlboko Boh pozná nás, nech sme kdekoľvek. „Žasnem nad tvojím poznaním, je privysoko, nedosiahnem ho“ (v. 6). Božie poznanie nás dostihne, nech by sme šli kamkoľvek: do neba, do hrobu, veľmi ďaleko, na temné miesta (7-12). Poznal nás, keď nás tvoril v lone našej matky (13-16) a už vtedy poznal každý deň nášho života na zemi (16). Zlých ľudí by táto doktrína mala poriadne vydesiť, ale pre žalmistu je úžasné a dobré, že nás Boh pozná (17-18), a modlí sa, aby ho Boh na základe tohto poznania viedol k pokániu a odpusteniu hriechov (23-24).

Všadeprítomnosť

A teraz k Božej všadeprítomnosti – jeho prítomnosti na každom mieste a v každom čase. Povedať, že Boh je „prítomný“, znamená povedať, že je tu s nami, skutočne tu, nie neprítomný. Niekedy si spájame prítomnosť nejakého človeka s jeho telom, ako keď učiteľ zisťuje dochádzku a hovorí, že Jožko je „prítomný“, pretože jeho telo sedí na jeho stoličke. Boh však nemá telo, je nehmotný. Podľa čoho teda vieme povedať, kedy je Boh prítomný alebo neprítomný?

Písmo odpovedá, že Boh je prítomný všade, lebo, ako sme videli, jeho moc a poznanie sú všade. Ak sa každá udalosť všade deje Božou mocou a ak Boh má vyčerpávajúce poznanie všetkého, čo jeho moc vykonala, potom určite nie je neprítomný, ale prítomný v každej udalosti, hoci jeho prítomnosť nie je rovnaká ako prítomnosť fyzických vecí. Takže Božia všadeprítomnosť vyplýva z Božej všemohúcnosti a vševedúcnosti.

Jeho všadeprítomnosť je prítomnosť na mieste aj v čase. Žalm 139 hovorí, že Boh je prítomný na každom mieste. On je stvoriteľ neba a zeme, a tak je na každom mieste. Taktiež je stvoriteľ času[2], bez začiatku alebo konca. Takže bol prítomný na svete od jeho stvorenia a nikdy nebude čas, kedy nebude prítomný. V Písme slobodne vstupuje do dejín a interaguje s tvormi. Najvyšším spôsobom vstúpil do ľudskej histórie v Ježišovi Kristovi, keď zomrel a vstal z hrobu, aby nás zachránil z hriechov.

Takže Božia všemohúcnosť nie je len teoretický záver. Je to vzácna pravda vykúpenia. Hoci sme zhrešili a zaslúžime si Boží hnev, Boh prichádza k svojim verným ľuďom a vyhlasuje im: „Budem s vami.“ To znamená, že Boh je tu, nech sme kdekoľvek, ale taktiež, že Boh je na našej strane. Nie je s nami preto, aby nás zničil, ale aby nám odpustil a zachránil od hriechu. Takže toto „s vami“, táto vykupujúca Božia prítomnosť sa v Písme často nachádza ako jeho milostivý sľub. Izákovi Boh povedal: „Ja budem tebou a požehnám ťa” (Gn 26:3) a to vyjadrenie je často základom pre Božiu vykupujúcu zmluvu. Jadrom tejto zmluvy, Boží sľub vykúpenia, je, že „Ja budem vaším Bohom a vy budete mojim ľudom“, čo je vzácne spoločenstvo Boha s jeho ľudom (Ex 6:7, 2Kor 6:16; porovnaj Gn 17:7, Ex 6:7, Ex 29:45, Lv 26:12, Jer 7:23, Jer 11:4, Jer 24:7, Jer 30:22, Ez 11:20, Ez 14:11, Ez 36:28, Ez 37:27, Heb 11:16, Zj 21:3). Nemalo by nás prekvapiť, že biblické meno pre Ježiša je Imanuel, Boh s nami (Iz 7:4, Mt 1:23). Ako starozmluvný svätostánok bol miestom, kde Boh býval so svojím ľudom, Ježiš, Boží syn, „prebýval medzi nami“ (Jn 1:14).

Samozrejme, taktiež môžeme povedať, že Boh je prítomný aj so zlými, a to je niečo desivé a strašné (Zj 1:7). Ale či už na dobré alebo zlé, Boh je prítomný naprieč celým nebom a zemou, aby uskutočňoval svoje vlastné zámery.

Jednota Božích vše-vlastností

Videli sme, že tri vše-vlastnosti Boha sú od seba neoddeliteľné. Keďže Božia moc je cieľavedomá a univerzálna, implikuje jeho vševedúcnosť. A keďže Božia všemohúcnosť a vševedúcnosť sú univerzálne, musíme vyvodiť, že je všadeprídomný. Ďalej by sme mohli poznamenať, že keďže je Boh všadeprítomný, všetky jeho vlastnosti sú taktiež všadeprítomné – jeho moc a poznanie a taktiež jeho pravda, láska, večnosť, nekonečnosť a tak ďalej.

Takže vše-vlastnosti sú ako ostatné vlastnosti Boha, neoddeliteľné od seba navzájom a od neho. Ako teológovia hovoria, Boh je „jednoduchý“. Jeho vlastnosti nie sú jeho oddeliteľnými časťami. Sú to skôr spôsoby, ako charakterizovať Boha ako celok, spôsoby, ako opísať jeho prirodzenosť.

Vše-vlastnosti sú teda spôsobmi, ako hovoriť o Božom panstve. „Pán“/ „Hospodin“ je slovo, ktorým Biblia Boha označuje vyše 7 000-krát. Teologický výraz „zvrchovanosť“ je ekvivalentom k panstvu. Inde tvrdím[3], že Písmo typicky definuje Božie panstvo ako jeho „vládu, autoritu a prítomnosť.“ Ako sme videli, táto triáda je ekvivalentná k trom vše-vlastnostiam. Božia všemohúcnosť je Božia vláda nad všetkým. Jeho vševedúcnosť je jeho autorita vyhlásiť, čo je pravda. Jeho všadeprítomnosť je jeho skutočná existencia v každom čase a na každom mieste. Takže keď hovoríme o Božej všemohúcnosti, vševedúcnosti a všadeprítomnosti, hovoríme o jeho panstve.

POZNÁMKY

Poznámka redaktora: Preložené z anglického jazyka. Zdroj: The Gospel Coalition

Kniha takmer neformálnym spôsobom rozoberá biblické pravdy, vysvetľuje kľúčové pojmy systematickej teológie a premýšľa o ich význame a vzťahoch.

Ak by ste si chceli zakúpiť tlačenú knihu (15,- €), kontaktujte nás emailom.

OBJEDNAŤ