Čo za správa je to tá zvesť evanjelistov o vzkriesení Ježiša z Nazareta?
Je to čisto duchovná, alebo je to historická zvesť? Folklór, či fakt?
V predošlom blogu sme videli evanjelistu Lukáša trvať na tom, že vzkriesenie bolo ako prekvapivé, tak aj presvedčivé.
Tento racionálne zmýšľajúci lekár by nemal veľa pochopenia pre dôverčivých a poverčivých kresťanov. Kresťanstvo stojí a padá na tom, či udalosti Ježišovho života, smrti a vzkriesenia sú pravdivé. Ak nie sú, nenechaj sa obmedzovať jeho výrokmi.
Ostatné náboženstvá to majú naopak – život Budhu, Konfucia, či Mohameda nie je rozhodujúci pre ich stúpencov. Ich učenie je.
Kresťanstvo teda od prvých dní prežije alebo padne na tom, či bude znieť svedectvo svedkov vzkrieseného Ježiša a či im poslucháči uveria.
Lukáš píše druhý príbeh, ktorý dnes nazývame Skutky apoštolov.
Ak by ste si vo vyhľadávači pozreli kde všade sa v nej hovorí o vzkriesení, zistili by ste, že apoštoli o vzkriesení hovoria naozaj všade. Vzkriesením vrcholí každá kázeň, v každom kontexte (medzi Židmi, aj grécko-rímskym obyvateľstvom). Vzkriesenie je v centre života lokálnych zborov, ich piesní, stolovania… všetkého.
Prečítajte si Skutky 2:22-37, 4:2, 4:33, 5:27-33, 10:39-43, 13:26-39, 17:24-32, 26:5-25.
V centre svetonázoru prvých kresťanov bol kríž a vzkriesenie.
Fascinujúce a nevysvetliteľné na tom z historického hľadiska je, že tento nový svetonázor vznikol prakticky z večera do rána – extrémne rýchlo.
„Ako je niečo také možné?“ lámu si nad tým hlavy múdri ľudia. Veď ani Židia, ani Rimania nemali vôbec predispozície uveriť telesnému vzkrieseniu Ježiša. Nikomu to nepasovalo do ich svetonázoru.
Veľké posuny vo svetonázoroch sa predsa vždy dejú pomaly. Trvá to roky, či desaťročia – najprv vždy diskutujú filozofi, potom o nich polemizujú intelektuáli a tí potom napíšu knihy a robia turné so svojimi objavnými myšlienkami. No až čas ukáže, čo sa uchytí a čo naopak padne do zabudnutia.
Telesné vzkriesenie uprostred dejín? To bol presne taký obrovský posun vo svetonázoroch, ktorý by za normálnych okolností potreboval možno desaťročia, aby sa uchytil.
Nie v tomto prípade. Tu nový svetonázor so vzkriesením v centre (nie ako periférna myšlienka) doslova explodoval. Presvedčenie o telesnom vzkriesení Ježiša neprešlo žiadnym opísaným, pomalým procesom. Učeníci nedospeli k presvedčeniu o vzkriesení na základe ich diskusií, či debát. Nič také. Jednoducho kde chodili, tam hovorili, čo na vlastné oči videli.
Ako by mohla skupina Židov (striktne uctievajúcich jedného Boha) začať uctievať tiež Ježiša ako svojho Boha? Nemysliteľné. Absurdné. Heretické. Popravy hodné. Nebezpečné.
Čo za správu je to tá zvesť vzkriesenia? Priečna a premieňajúca.
Priečna
Možno ste to zachytili v tých spomenutých textoch vyššie. Až keď sa dostanú apoštoli ku vzkrieseniu, vtedy začnú skutočné hromy blesky.
Kapitola 5: Veľkňaz a náboženská elita
„Keď to počuli, zúrili a chceli ich zahubiť.“ (v. 33)
Kapitola 17: Filozofi a inteligenčná elita v Aténach
„Keď počuli o vzkriesení z mŕtvych, niektorí si robili posmešky.“ (v. 32)
Kapitola 26: Kráľ a mocenská elita v paláci
„Festus zvolal mocným hlasom: Šalieš, Pavol! Tvoja veľká učenosť ťa ženie do šialenstva.“ (v. 24)
„Zabijem ťa!“ + „Dobre si ma pobavil!“ + „Patríš na psychiatriu!“ = Reakcia prvého storočia.
„Zmiznite s takouto zvesťou. My sme predsa vyspelí ľudia 1. storočia. Nás zaujímajú fakty, nie povery. Mŕtvi nevstávajú a basta.“
Čo robíš ty so svedectvom týchto svedkov? Dvíhaš päste? Cynicky sa uškrnieš? Ideš pre kazajku?
Ako si vysvetľuješ taký náhly a rýchly vznik kresťanskej cirkvi?
V tomto sme sa neposunuli nikde. Mnohí najbystrejší, najmocnejší, či dokonca najspirituálnejší považujú Veľkonočné ráno za bizarný výmysel cirkvi.
Veľký matematik Blaise Pascal povedal, že on verí len tým svedkom, ktorým podrezali krk.
Inak sú to klamári a podvodníci. Tak tu ich máme. Apoštoli – svedkovia, ktorým podrezali krk.
Premieňajúca
Správa o smrti a vzkriesení Ježiša nebola a ani dnes nie je len oznamom.
Každodenné správy o počte testovaných na koronavírus. To je informácia, s ktorou vlastne nespravíš nič. Alebo keď ti otec povie, aké mal známky na základke.
Evanjelium nie je tento typ správy so zámerom len informovať. Je to svedectvo, ktoré ak je pravdivé, núti zareagovať. Skôr ako keď sedíš pred telkou a sused ti kričí cez okno: „horí ti dom!“ Nepredpokladám, že prepneš iný kanál, poďakuješ a doleješ si pivko.
Sú proste správy, ktoré nám zmenia život – ako keď ti lekár oznámi, že máš 2 mesiace života.
Všetko sa v tej chvíli zmení.
Svedectvo o smrti a vzkriesení Ježiša Krista je tou najzásadnejšou správou, akú kedy budeme počuť a preto si pýta od každého rovnako zásadnú reakciu.
Keď po prvýkrát apoštol Peter svedčí o vzkriesení, ľudia reagujú takto:
„Keď to počuli, boli zasiahnutí v srdci a oslovili Petra a ostatných apoštolov: ‘Muži, bratia, čo máme robiť? ‘ “ (2:37)
Pavol v Aténach dostal takéto reakcie: „Keď počuli o vzkriesení z mŕtvych, niektorí si robili posmešky, iní zasa hovorili: ‘Radi si ťa o tom vypočujeme ale až inokedy.‘ Niektorí však uverili.“ (17:32)
Vidieť vzkrieseného Ježiša zmenilo životy jeho nasledovníkom.
“Veľkí hrdinovia” za zamknutými dverami. Títo bojazliví, jednoduchí muži za pár dní naplnili Jeruzalem učením o vzkriesenom Ježišovi. Jeruzalem = mesto, ktoré ukrižuje takýchto inovátorov. Vyhrážali sa im? Bili ich? Zabíjali? Neprestali.
Apoštol Pavol bol najväčším džihádistom proti kresťanom. Stretne vzkrieseného Krista a kameň na kameni neostane rovnaký od tej chvíle.
Vzkriesenie zmenilo svedkov. Ich svedectvo odvtedy zmenilo životy nespočetne mnohým.
Smrť a vzkriesenie Ježiša Krista zmenilo raz a navždy našu minulosť, prítomnosť i budúcnosť.
Ježiš mení životy aj dnes, môže aj tvoj a nebude to len tak kozmeticky.