Ako ísť ďalej za evanjelium bez toho, aby sme sa posunuli ďalej od evanjelia? Na druhej strane, ak je evanjelium také nadovšetko dôležité, potrebujeme sa vôbec „posunúť“ ďalej za evanjelium v nejakom zmysle?
To sú dve z otázok, ktoré vyvoláva toto čoraz viac počuteľné hnutie za sústredenie sa na evanjelium medzi evanjelikálmi.
Minulý týždeň som sa venoval jednej z možných námietok voči tomuto hnutiu. V tomto príspevku sa budem zaoberať týmito dvoma otázkami. Jedna prináša odporúčanie, druhá varovanie.
Najprv by som mal povedať, že si myslím, že zjavne rastúce zameranie evanjelikálov na evanjelium je úžasný trend. Tieto mnohé hlasy nám správne hovoria, že evanjelium je ústredným bodom posvätenia, že indikatív je základom imperatívu a že sa nepohybujeme ďalej od evanjelia, ale hlbšie v evanjeliu. To všetko sú hlboko biblické argumenty.
Dva evanjelikálne „izmy“: Esencializmus a redukcionizmus
Niekto by však mohol povedať: „Ak je evanjelium také dôležité, potrebujeme sa vôbec „posúvať“ ešte ďalej?“.
Evanjelikáli sú hlboko esencialistickí. Z rôznych historicky podmienených dôvodov radi redukujeme veci na minimum a pokračujeme v živote. Ako som často počul hovoriť, máme tendenciu mať dve rýchlosti, podstatnú a nepodstatnú.
Jedným z nebezpečenstiev tohto nového hnutia je teda to, že ak evanjelium obsadí kategóriu „podstatné“” (a to by malo!), potom všetko ostatné bude odsunuté do koša „nepodstatné“.
Raz za čas počujem drobné náznaky tohto javu vo varovaniach, aby sme nedovolili, aby čokoľvek zatienilo, alebo marginalizovalo evanjelium v našich životoch a zboroch. Takéto varovania sú potrebné a na mieste, ale ak si nevytvoríme tretí priestor medzi podstatným a nepodstatným, samotné evanjelium bude v ohrození. Evanjelium nemožno zachovať len tým, že sa sústredíme na evanjelium. Existujú najrôznejšie Bohom dané doktríny a činnosti, ktoré sú pre tento cieľ nevyhnutné, a zanedbávame ich na vlastné nebezpečenstvo.
Napríklad učenie o Trojici je neoddeliteľné od evanjelia. Otec, Syn a Duch plnia pri spasení odlišné úlohy, čo znamená, že akékoľvek skreslenie Trojice je aj skreslením evanjelia.
Ďalší príklad: pravdivosť Písma predstavuje pevný epistemologický základ pre evanjelium. Naša dôvera v Krista je založená na pravdivosti a dôveryhodnosti Božieho Slova.
Pokiaľ ide o praktiky chrániace evanjelium, zoberme si členstvo v cirkvi a cirkevnú disciplínu. Ako povedal Jonathan Leeman, členstvo v cirkevnom zbore ukazuje svetu, kto predstavuje Ježiša, a cirkevná disciplína chráni Ježišovo meno.
Členstvo v cirkvi označuje telo ľudí, ktorí patria k evanjeliu. Ukazuje svetu: „Toto sú ľudia evanjelia. Toto je nový ľud, ktorý evanjelium vytvára.“
A cirkevná disciplína stráži obraz evanjelia, ktorý cirkev ukazuje svetu. Chráni cirkev pred tým, aby pozerajúcim sa národom prezentovala falošný obraz evanjelia. Robí to tým, že hovorí, čo kresťan nie je: „Toto nie je život, ktorý vyplýva z evanjelia.“
Ďalej, ako už niekto povedal, cirkevná disciplína je evanjelium v praxi. V Kristovi nás Boh nenecháva v našom hriechu. Ani my by sme nemali nechať svojich spolubratov v cirkvi v ich hriechu. Namiesto toho by sme mali k nim smerovať s láskyplným pokarhaním a Kristovou ponukou bezplatného odpustenia.
Tieto doktríny a praktiky spolu s mnohými ďalšími úzko súvisia s evanjeliom. Sú s ním organicky spojené. Nemôžeme ich zanedbávať bez toho, aby sme nejakým spôsobom nepoškodili naše chápanie evanjelia a svedectvo o ňom.
Takže teraz moje varovanie: nedovoľte, aby sa vaša evanjeliová orientácia stala evanjeliovým esencializmom, ktorý vedie k evanjeliovému redukcionizmu. Áno, urobte evanjelium stredobodom svojho života a života svojej cirkvi. Ale nerobte to tak, akoby evanjelium bolo to jediné, na čom záleží.
Spájanie bodov
K prvej otázke: Ako sa teda posunúť za evanjelium bez toho, aby sme sa posunuli ďalej od evanjelia? Inými slovami, ako kážeme a praktizujeme tieto veci bez toho, aby sme opustili evanjelium?
Tu je moje odporúčanie: robíme to tak, že neustále spájame body medzi evanjeliom a naším učením a praxou.
To sme už urobili v tomto článku. Trojica, biblická autorita, členstvo v cirkvi a cirkevná disciplína sú organicky spojené s evanjeliom. A rovnako aj desiatky ďalších kľúčových doktrín a praktík.
Spôsob, ako sa môže vedúci zboru posunúť za hranice evanjelia bez toho, aby sa od evanjelia vzdialili, spočíva v tom, že tieto organické prepojenia jasne vyjadríte vo svojom kázaní a vyučovaní. Spôsob, ako sa zamerať na iné záležitosti bez toho, aby sme stratili zameranie na evanjelium, je vysledovať ich vzťah k evanjeliu.
Vyučujte teda o cirkevných staršovstvách, rodičovstve, eschatológii, randení a krste vo svetle evanjelia a spôsobom, ktorý ukazuje, ako každá z týchto vecí súvisí s evanjeliom. Takto nebudú ostatné doktríny a praktiky konkurovať evanjeliu. Namiesto toho sa s ním budú spájať.
Nedovoľte, aby sa vaša zameranosť na evanjelium stala redukcionizmom evanjelia. Namiesto toho spájajte body medzi evanjeliom a všetkým ostatným, vrátane štruktúry a zborového života miestneho cirkevného spoločenstva.
Poznámka redaktora: Preložené z anglického jazyka. Zdroj: The Gospel Coalition
