Článok patrí do série každodenných zamyslení z rôznych textov Starej i Novej zmluvy vydaných pod názvom Svetlo môjmu chodníku.
Potom odtiaľ odišiel a vrátil sa do svojej domoviny. Učeníci ho nasledovali. Keď nadišla sobota, začal učiť v synagóge. Počúvalo ho množstvo ľudí, ktorí sa s prekvapením pýtali: Odkiaľ to tento človek má? Aká je to múdrosť, ktorej sa mu dostalo? Aké mocné činy sa dejú jeho rukami? Nie je to azda ten tesár, syn Márie a brat Jakuba, Jozesa, Júdu a Šimona? A nežijú jeho sestry medzi nami? I pohoršovali sa na ňom. Nato im Ježiš povedal: Proroka si uctia všade, len nie vo svojej domovine, medzi svojimi príbuznými a vo vlastnom dome. Nemohol tam vykonať nijaký zázrak, ibaže na niektorých chorých položil ruky a uzdravil ich. A čudoval sa ich neviere. Potom chodil po okolitých dedinách a vyučoval.
Marek 6:1–6
Príležitosť, ktorá sa už nezopakuje. Aj tak by sme mohli nazvať Ježišovu návštevu v jeho domovine v Nazarete. Keď nadišla sobota, začal učiť v synagóge. Všade tam, kam Ježiš príde, si berie slovo. Slovo je jeho nástroj, vyučovanie je jeho metóda. Pritom jeho slovo je vždy výzvou pre poslucháčov.
Aj keď ich prekvapí Ježišova múdrosť i zázraky, o ktorých počuli, „potknú“ sa vzápätí na jeho osobe. Pohoršia sa na jeho nízkom pôvode:Nie je to azda ten tesár, syn Márie a brat Jakuba, Jozesa, Júdu a Šimona? Veď je to len obyčajný tesár z nášho mesta, neučený v zákone, bez potrebnej kvalifikácie vyučovať. Navyše je to syn Márie. Židia nikdy nehovorili o niekom ako o synovi matky, ani vtedy, keď bola vdovou. Vždy len ako o synovi otca. Poslucháči tým vyjadria podozrenie, že Ježiš bol nemanželské dieťa. Navyše dobre poznajú aj Ježišovu pokrvnú rodinu, jeho súrodencov. A tak im predsudky bránia vidieť v Ježišovi niekoho viac ako len tesárovho syna. Stáli príliš blízko pri Ňom, aby mohli vidieť jeho skutočnú veľkosť.
Ježiša tak stihne údel iných prorokov: Proroka si uctia všade, len nie vo svojej domovine… Ale na veľkú škodu Ježišovej domoviny: Nemohol tam vykonať nijaký zázrak… Až na niekoľko výnimiek: …na niektorých chorých položil ruky a uzdravil ich. Ježiš má neverou Nazareta „zviazané“ ruky: A čudoval sa ich neviere. On sa však nikomu nevnucuje. Nebude premáhať ich neveru svojimi zázrakmi, lebo by ich ušetril pokánia. A k skutočnej viere sa bez pokánia nedostaneme. Lebo platí: Kajajte sa a verte v evanjelium (Mk 1:15)! Veď vierou nerobíme milosť Bohu. On robí milosť nám, keď nás prijíma.
Pane, aj my Ťa dôverne poznáme. Zmiluj sa nad nami, aby to raz nebolo na naše odsúdenie!
