Článok patrí do série každodenných zamyslení z rôznych textov Starej i Novej zmluvy vydaných pod názvom Svetlo môjmu chodníku.
Milujem Hospodina, lebo počul môj úpenlivý hlas, lebo naklonil ku mne svoje ucho, keď som k nemu volal. Zovreli ma putá smrti, prepadli ma úzkosti podsvetia, znášam len súženie a žiaľ. Vzýval som však meno Hospodina. Prosím, Hospodin, zachráň mi život! Hospodin je milosrdný a spravodlivý, náš Boh sa zľutúva. Hospodin chráni bezbranných, bol som bezmocný a pomohol mi.
Žalm 116:1–6
Niektoré žalmy sa zrodili v kríze, iné, podobne ako tento, sa zrodili po kríze. Je to vlastne ďakovná pieseň, ktorú žalmista spieva v zhromaždení Božieho ľudu v jeruzalemskom chráme ako osobné svedectvo o záchrane, ktorú prežil. (v. 18) V nej hovorí o tom, z akej situácie vyrástla jeho vďačnosť. Pre smrteľnú chorobu sa ocitol v ohrození života: Zovreli ma putá smrti, prepadli ma úzkosti podsvetia. Dnes by to možno vyjadril takto: Ovanul ma chladný závan smrti. Jej ľadové prsty sa ma snažili stiahnuť až do hrobu. A ja som bol z toho na smrť predesený. Pomaly som sa lúčil so životom. V takej situácii sa žalmista nachádzal.
Smrteľná choroba však v ňom nevyvolala len úzkosť, ale zároveň ho viedla i k modlitbe: Vzýval som však meno Hospodina. Veď koho iného by v takej situácii mohol privolať na pomoc?! Nebolo to prvýkrát, čo sa modlil k Bohu. Ale ešte nikdy sa nemodlil tak naliehavo a úpenlivo ako teraz: Prosím, Hospodin, zachráň mi život! Toto bolo jeho modlitebné SOS. Veď najintenzívnejšie modlitby sú tie najkratšie. Lebo v situácii ohrozenia niet času na dlhé prosby.
Ale jeho volanie k Bohu nebolo len výsledkom jeho bezmocnosti, ale i viery. A jeho viera nebola zahanbená:Milujem Hospodina, lebo počul môj úpenlivý hlas, lebo naklonil ku mne svoje ucho, keď som k nemu volal. Ale prečo počul žalmistov úpenlivý hlas? Prečo naklonil k nemu svoje ucho, aby ešte lepšie počul jeho volanie? Hospodin je milosrdný a spravodlivý, náš Boh sa zľutúva. Preto. Len preto, aký je Hospodin. Za jeho uchom, ktoré počuje, stojí jeho srdce, ktoré sa zľutúva. To je to, čo nás posmeľuje k volaniu k Bohu. Že náš Boh sa zľutúva.
Ako však žalmista zistil, že ho Hospodin počul? Podľa čoho to zistil? Hospodin chráni bezbranných, bol som bezmocný a pomohol mi. Ten, ktorý bol bezmocný, volal na Toho, ktorý je všemocný. A vďaka tomu prežil záchranu, ktorá nebola výsledkom náhody, ale Božou odpoveďou na jeho volanie. Ako potom nemilovať svojho záchrancu?! Milujem Hospodina… Kto v minulosti volal k Hospodinovi, má v prítomnosti milovať Hospodina.
Pane, odpusť nám, že sme Ti zostali dlžní našu lásku!
