Jozua nechal žiť neviestku Ráchab, jej rodinu i všetko, čo mala. Tak zostala uprostred Izraelitov dodnes, lebo ukryla poslov, ktorých Jozua vyslal na výzvedy do Jericha.
Jozua 6:25
Príbeh Ráchab hovorí, že nikto nie je taký stratený, aby ho Boh nemohol nájsť. Keď ju našiel uprostred skazeného pohanského mesta, potom nikto nestojí mimo jeho dosahu. Jej príbeh zároveň hovorí, že nikto nemôže klesnúť tak hlboko, aby už pre neho nebolo odpustenie. Keď pre prostitútku z Jericha mal Boh odpustenie, potom ho má pre každého, kto sa k Nemu utečie. Keď mohla byť zachránená ona, potom je tu nádej pre každého. Veď z ľudského hľadiska je každý z nás beznádejný prípad. Boh však nepozná beznádejné prípady. Keby poznal, potom by sme Ho my nepoznali.
Po zničení Jericha vidíme Ráchab uprostred Izraelitov. Je prijatá do spoločenstva Božieho vyvoleného národa. Boží ľud sa tak stáva útočiskom pre prostitútku, ktorej sa dotkla Božia milosť. Tak by to malo byť i dnes. Cirkev je totiž nemocnicou. Nemocnice sa nestavajú pre zdravých, pre lekárov a sestričky, ale pre chorých. V našom strede máme mať miesto pre ľudí, ktorých hriech všelijako zranil, na tele i na duši. Ale ktorí svoje zranené životy priniesli Bohu, aby ich uzdravil, vyliečil.
Ráchab má však svoje miesto nielen v Božom ľude, ale aj v Ježišovom rodokmeni. Je tam menovite uvedená spolu s ďalšími ženami, ktoré boli tiež všeličím poznačené. Ježišov rodokmeň tak predznamenáva Ježišovo poslanie. Prišiel práve pre takých, ako bola Ráchab. Práve pre tie chúlostivé prípady, pre ľudí mravne padlých, pošpinených a skazených. Veď preto si získal povesť priateľa hriešnikov. Prijímal hriešnych, zavrhnutých, aby sa na konci sám stal zavrhnutým a stal sa tak nielen priateľom, ale i Spasiteľom hriešnikov.
Všade sa Ráchab spomína ako neviestka. Ešte i apoštol Jakub píše o nej ako o neviestke (Jk 2:25) V Ježišovom rodokmeni je však uvedená len ako Ráchab. Je to žena s novou identitou. Jej identitu už neurčuje jej hriešna minulosť, ale Božia očisťujúca a zachraňujúca milosť. Tá z nej robí nového človeka. Tak ako ho robí i z nás.
Pane, ďakujeme, že si sa nestal len priateľom hriešnikov, ale aj ich Spasiteľom!
