Článok patrí do série každodenných zamyslení z Lukášovho evanjelia s názvom … a začali sa radovať.
Zákonníci i farizeji začali uvažovať a hovorili si: Kto je to, že sa takto rúha? Kto môže odpustiť hriechy okrem Boha? Ale Ježiš poznal ich myšlienky a povedal im: Ako to zmýšľate vo svojich srdciach? Čo je ľahšie povedať: Odpúšťajú sa ti hriechy alebo povedať: Vstaň a choď? Aby ste však vedeli, že Syn človeka má na zemi moc odpúšťať hriechy – povedal ochrnutému: Hovorím ti, vstaň, vezmi si lôžko a choď domov! A ten sa pred nimi postavil na nohy, vzal svoje lôžko, velebil Boha a odišiel domov. Všetkých sa zmocnil úžas a oslavovali Boha. A naplnení bázňou si hovorili: Dnes sme videli naozaj zázračné veci.
Lukáš 5: 21 – 26
Niekto povedal, že ešte nebolo zhromaždenia, kde by nesedeli aj kritici. Ani Ježiš nebol ušetrený kritiky. O tom svedčí aj táto udalosť. Kritikmi sú židovskí teológovia, zákonníci a farizeji, laickí horlivci za zachovávanie zákona. Ich teológia je v tomto prípade správna. Odpustiť nám môže jedine ten, voči komu sme sa previnili. A keďže hriech je previnením sa voči Bohu, odpustiť nám môže jedine Boh. Je to výlučne jeho právo, jeho právomoc. Preto zákonníci obviňujú Ježiša z rúhania. Z toho, že si privlastnil právo, ktoré patrí jedine Bohu.
V prípade kohokoľvek iného by to naozaj bolo rúhaním sa, ale nie v prípade Ježiša. On si neprivlastňuje niečo, čo Mu nepatrí. On len uplatňuje právo, ktoré Mu patrí, a to z toho titulu, kým On je. Veď v Ježišovi prišiel na zem sám Boh. Ten, voči ktorému sme sa všetci previnili. Ten, ktorý ako jediný nám môže odpustiť. A práve preto prišiel na svet, aby odpustil a nie odsúdil. Veď to je súčasť jeho vládneho programu. Zvestovať evanjelium, odpustenie pre hriešnikov. Vyhlásiť Božiu amnestiu pre odsúdených na smrť.
Ako však Ježiš dokáže, že naozaj má moc odpúšťať hriechy? Podľa jeho kritikov sa ľahko povie niekomu: Odpustené sú tvoje hriechy. Lebo to sa nedá skontrolovať. Ale povedať ochrnutému: Vstaň a choď, je oveľa ťažšie, lebo to sa už skontrolovať dá. A tak Ježiš robí to, čo je zdanlivo ťažšie, aby tým dokázal pravdivosť toho, čo je zdanlivo ľahšie. Uzdraví chorého, aby viditeľný zázrak uzdravenia bol dôkazom neviditeľného zázraku odpustenia. Táto viditeľná pomoc znamená, že Ježiš pomáha aj vtedy, keď to nie je také viditeľné. Veď jeho skutočná pomoc nespočíva v tom, čo vidieť na tele, ale v tom, čo sa odohrá v duši. Keď uzdraví chorú dušu a privedie ju do Božieho náručia.
Pane, ďakujeme za tvoju odpúšťajúcu moc!
Každodenné zamyslenia sú prevzaté z publikácie . . . A ZAČALI SA RADOVAŤ – úvahy na každý deň vydanej v roku 2022.
Ak by ste si chceli zakúpiť tlačenú knihu (10,- €) zamyslení, kontaktujte nás emailom.
