Keď sa ho neprestávali vypytovať, vzpriamil sa a povedal im: Kto z vás je bez hriechu, nech prvý hodí do nej kameň! A znovu sa zohol a písal po zemi. Keď to počuli, po jednom – počnúc najstaršími – odchádzali. A tak zostal sám so ženou, čo stála v prostriedku.
Ján 8:7-9
Zákonníci a farizeji sa nenechajú odradiť Ježišovým mlčaním. Sú rozhodnutí pýtať sa dovtedy, kým im Ježiš neodpovie. A tak im odpovie. Ale v tej chvíli oľutujú, že sa vôbec pýtali. Lebo Ježiš im hovorí: Kto z vás je bez hriechu, nech prvý hodí do nej kameň! Čo týmto slovom Ježiš hovorí? On ním nespochybní platnosť Mojžišovho zákona. Práve naopak. On tu vlastne dá pokyn k vykonaniu trestu smrti, ktorou sa trestal hriech smilstva, avšak s jednou podmienkou. Popravu má začať ten, kto je bez hriechu. Bez akého hriechu? Vari to znamená, že len bezhriešny môže súdiť hriešnych? Nie. Tu nejde o akýkoľvek hriech. Ide tu o konkrétny hriech. O hriech, ktorým zhrešila žena. Kto z vás je bez hriechu smilstva, nech prvý hodí do nej kameň! To je zmysel Ježišových slov.
Muži zákona zamerali svoju pozornosť na obžalovanú. Ježiš však zameria svoju pozornosť na žalobcov. A v tej chvíli sa ukáže, že žalobcovia nie sú na tom o nič lepšie než obžalovaná. Keď to počuli, po jednom – počnúc najstaršími – odchádzali. Prečo odišli? Pretože boli obviňovaní svojím svedomím. (pozri Roh) Z čoho ich obviňuje svedomie? Z ich skrytých, neviditeľných hriechov. Svedomie im pripomenulo množstvo situácií, v ktorých zhrešili už či myšlienkou, nečistou túžbou a niektorí možno i skutkom.
V Ježišovej blízkosti je tak odhalený každý hriech, nielen viditeľný, ale i neviditeľný. Nielen hriech obžalovaného, ale i hriech žalobcu. Farizeji však súdia len viditeľný hriech ženy, ale už nesúdia neviditeľné hriechy pri sebe. Ale keď nesúdime svoj hriech, nemáme právo súdiť ani hriech druhého. Kto však začne súdiť seba, ten stratí chuť súdiť druhého. Lebo v Ježišovej prítomnosti spozná, že nie je o nič lepší než ten, kto sa dopustil viditeľného hriechu. Že i žalobca stojí pred Ježišom ako obžalovaný, odkázaný na jeho milosť.
Pane, odpusť nám každý postoj morálnej nadradenosti nad druhými!
