Za vlády sudcov sa stalo, že v krajine nastal hlad. Vtedy istý muž z judského Betlehema spolu so svojou ženou a oboma synmi odišiel bývať ako cudzinec na moábske polia. Muž sa volal Elimelech, jeho žena sa menovala Noémi a jeho dvaja synovia Machlón a Kiljón; boli to Efraťania z judského Betlehema. Prišli na moábske polia a tam sa usadili. Noémin muž Elimelech však zomrel a ona zostala s dvoma synmi, ktorí sa oženili s Moábčankami. Jedna sa volala Orpa a druhá Rút. Bývali tam asi desať rokov. Potom obaja, Machlón i Kiljón, zomreli a ona zostala sama bez detí a bez muža.
Rút 1:1-5
V posledných rokoch sa v Stredozemnom mori odohralo mnoho dramatických udalostí. Stovky, ba možno až tisíce ekonomických utečencov z Afriky našlo v jeho vodách smrť. Ich cesta za vysnívanou budúcnosťou skončila tragicky.
Nie každý odchod za chlebom končí šťastne. O tom by nám vedela povedať svoje i žena z nášho príbehu. Keď čítame, že Noémi zostala sama bez detí a bez muža, musíme za tým vidieť rozhodnutie, ktoré jej muž pred časom urobil. Bolo to rozhodnutie odísť v čase hladu z Betlehema za chlebom do cudziny.
Betlehem v preklade znamená „Dom chleba“. I v dome chleba nebolo chleba. Hlad neobišiel ani Boží ľud. Veď to, čo postihne neveriacich, postihne i veriacich. Ani veriaci nie sú ušetrení trápenia, ktoré prichádza do života neveriacich. I Boží ľud v „Dome chleba“ je bez chleba. Ale nikdy nie je bez Boha. Zlé je, keď situáciu bez chleba začne riešiť bez Boha.
Dávno pred Elímelechom to urobil Abrahám – otec všetkých veriacich. V čase hladu, ktorý nastal v zasľúbenej zemi sa rozhodol odísť do Egypta – zeme, ktorá v tom čase bola obilnicou sveta. Zdanlivo logické rozhodnutie, v skutočnosti nešťastné rozhodnutie. Pred jedným trápením utekal, do druhého sa dostal. Abrahám oddelil existenčný zápas – zápas o chlieb od viery v Boha. Neprestal veriť v Boha, len prestal dôverovať Bohu a vzal veci do vlastných rúk.
O mnoho rokov neskôr to isté robí Elímelech. Keď však oddelíme existenčný zápas od viery v Boha, z našej viery sa stáva len bezzubá teória. Teoreticky veríme, prakticky neveríme. Sme ľuďmi dvoch vier. Jednou vierou veríme v nedeľu, druhou vierou veríme v pondelok. Vedieme tak duchovne rozpoltený život. A taký život za veľa nestojí.
Pane, pomôž nám neoddeľovať zápas o chlieb od viery v Teba!
