Článok patrí do série každodenných zamyslení nad knihou Exodus s názvom Do zeme zasľúbenia.
Hospodin povedal Mojžišovi: Prikáž Áronovi: Vystri palicu, udri do prachu na zemi a v celom Egypte budú z neho komáre. Oni to urobili. Áron vystrel ruku, palicou udrel prach na zemi a komáre prileteli na ľudí i na dobytok. V celom Egypte sa všetok zemský prach zmenil na komáre. Keď to chceli urobiť svojimi čarami veštci, nemohli privolať komáre. Tie ďalej trápili ľudí i dobytok. Vtedy veštci povedali faraónovi: To je Boží prst! Faraónovo srdce sa však zatvrdilo a neposlúchol ich, ako to predpovedal Hospodin.
Exodus 8:12 – 15
Po druhej rane prichádza na rad tretia. Jej opis je však stručnejší ako v prípade prvých dvoch. Nepredchádza jej Božia požiadavka na prepustenie ľudu. Ani Božie varovanie faraóna. Boh len povie Mojžišovi, čo má prikázať Áronovi. On poslúchne a stane sa presne to, čo Boh vopred oznámil Mojžišovi: V celom Egypte sa všetok zemský prach zmenil na komáre. Postreky ani repelenty proti komárom ešte nepoznali, takže všetci obyvatelia boli vystavení nepríjemným útokom štípajúceho hmyzu. Tie ďalej trápili ľudí i dobytok.
Čo urobia egyptskí veštci? Doteraz sa im darilo držať krok s Bohom a napodobniť Ním poslané rany. Ale v tomto prípade to už neplatí: Keď to chceli urobiť svojimi čarami veštci, nemohli privolať komáre. Čo môže Boh, oni nemôžu. Ich bezmocnosť ich privedie k dôležitému poznaniu: Vtedy veštci povedali faraónovi: To je Boží prst! Nevidia za tým človeka, Mojžiša či Árona, ale Boha. Nie sú to kúzla a čary ľudí, ale Božia ruka, ktorá tu demonštruje svoju moc nad Egyptom.
A čo urobí faraón? Faraónovo srdce sa však zatvrdilo a neposlúchol ich… Ani tentokrát nekapituluje. Napriek tomu, že dostane svedectvo o Bohu od svojich vlastných veštcov. Prečo teda Boh posiela jednu ranu za druhou? Veď mohol celý Egypt vyhladiť jednou ranou. Prečo to neurobí? Pre svoju veľkú trpezlivosť s faraónom. Božie rany na Egypt neboli v prvom rade súdom. Súdom bola až tá posledná, desiata, keď Boh siahol na život prvorodených. Ale ostatné rany boli milosťou. Opakovaným varovaním, opakovanou príležitosťou k pokániu. Ale faraón si zamenil Božiu trpezlivosť s Božou slabosťou: Keď sa mi doteraz nič nestalo, nemám sa čoho obávať. Z Božej strany mi nič nehrozí. Takto rozmýšľajú mnohí aj dnes. Nechápu, že Božia trpezlivosť nie je prejavom Božej slabosti, ale Božej milosti. Zneužiť Božiu trpezlivosť a prepásť opakované príležitosti k pokániu je však trestuhodné. Nikdy nevieme, či ešte dostaneme ďalšiu. Lebo Boh je síce trpezlivý, ale nie nekonečne trpezlivý. O tom sa faraón čoskoro presvedčí. A nielen on…
Pane, ďakujeme, že Ty nelámeš nad hriešnikmi palicu tak rýchlo, ako to robíme my!
Každodenné zamyslenia sú prevzaté z publikácie DO ZEME ZASĽÚBENIA – úvahy na každý deň.
Ak by ste si chceli zakúpiť tlačenú knihu (10,- €) zamyslení, kontaktujte nás emailom.
