Abrám uveril Hospodinovi a on mu to počítal za spravodlivosť.
Genezis 15:6
Abrám práve počuje priam neuveriteľný Boží sľub, sľub nespočítateľného potomstva. Prečo však Božie slovo prichádza k nemu v podobe sľubu? Keď Boh vstupuje do života človeka, nachádza ho v stave úplnej bezmocnosti a beznádeje. Abrám bol starý a bezdetný, jeho žena Sáraj bola stará a neplodná. Bola to ľudsky beznádejná situácia. A práve do nej Boh vstúpil so svojím zasľúbením. Ľudsky videné tu nebolo nádeje. Abrámova viera však začína práve tam, kde sú ľudské možnosti vyčerpané. Nepozerá sa na svoju starobu, ani na neplodnosť svojej ženy. On sa pozerá na Boha, ktorý postavil svoje slovo proti skutočnosti a hovorí na to svoje amen, nech sa tak stane.
Veriť znamená celou svojou bytosťou zakotviť v Bohu a v slove, ktoré povedal. Táto istota viery je založená na tom, kto je Boh. Boh je dôveryhodný a spoľahlivý. Keď raz niečo sľúbi, tak to i splní. Boh je mocný splniť to, čo sľúbil. Abrám sa spoľahol na Boha, ktorý je verný i mocný, ktorý chce i môže. A Boh mu jeho vieru počítal za spravodlivosť. Vierou, ktorá sa vo svojej bezmocnosti a slabosti s dôverou chytila Boha a jeho slova, Abrám vstúpil do správneho vzťahu s Bohom.
Tak, ako Boh vstúpil do Abrámovej beznádejnej situácie so svojím sľubom syna, tak vstupuje i do našej beznádejnej situácie so svojím sľubom spásy. Abrámovi povedal: Pozri, čo pre teba urobím, ver mi, budeš mať syna. Nám hovorí: Pozri, čo som pre teba urobil na kríži svojho Syna. Ver mi, že v jeho obeti je i tvoja spása. Tak, ako od Abráma Boh nechcel nič iné len to, aby Mu uveril, tak ani od nás nechce nič iné, len aby sme vierou prijali, čo nám v obeti svojho Syna ponúka. Takouto vierou môžeme i my vstúpiť do správneho vzťahu s Bohom.
Pane, aj my chceme zakotviť v Tebe vierou, ktorá sa nepozerá na seba, ale jedine na Teba.
