Článok patrí do série každodenných zamyslení nad knihou Exodus s názvom Do zeme zasľúbenia.
Presne tri mesiace po odchode z Egypta prišli Izraeliti na Sinajskú púšť… a utáborili sa na nej. Izraeliti si tam naproti vrchu postavili stany. Mojžiš vystúpil k Bohu. Hospodin ho oslovil z vrchu a povedal mu: Toto povieš domu Jákoba a oznámiš synom Izraela: Sami ste videli, čo som urobil Egypťanom, ako som vás niesol na orlích krídlach a priviedol k sebe. Ak teda budete pozorne počúvať môj hlas a budete zachovávať moju zmluvu, budete mojím osobným vlastníctvom medzi všetkými národmi, lebo celá zem je moja. Budete mi kráľovstvom kňazov, svätým národom. Toto povieš Izraelitom.
Exodus 19:1 – 6
Toto povieš domu Jákoba a oznámiš synom Izraela. Čo Mojžiš počuje na vrchu, má oznámiť ľudu pod vrchom. Najprv Boh hovorí a Mojžiš počúva. Potom Mojžiš hovorí a ľud počúva. (Ex 19:7) Čo má Izraelitom povedať tentokrát? Najprv im má pripomenúť, čo Boh vykonal: Sami ste videli, čo som urobil Egypťanom… Boží ľud má za sebou slávnu skúsenosť vykúpenia z egyptského otroctva. On sa sám nevyslobodil, ale bol vyslobodený. Jeho záchrana bola Božím činom, o ktorom platí to isté, čo platí o našej záchrane: … milosťou ste spasení…(Ef 2:5).
Ale milosť nielen zachraňuje, ale aj zaväzuje: Ak teda budete pozorne počúvať môj hlas a budete zachovávať moju zmluvu… Boh žiada poslušnosť od tých, ktorých zachránil. Ich poslušnosť nie je podmienkou spásy, ale dôsledkom spásy. Boh neprišiel s požiadavkou poslušnosti za Izraelitmi, pokiaľ boli ešte v Egypte, v otroctve. Nepovedal im: Ak budete poslúchať, vyslobodím vás. Prichádza s ňou až teraz, keď sú už na slobode. Teraz im hovorí: Vyslobodil som vás, preto žiadam od vás poslušnosť. My neposlúchame preto, aby sme boli spasení, ale preto, že sme boli spasení. Najprv vykúpenie z otroctva, potom poslušnosť vykúpených. Najprv spása z milosti, potom poslušnosť z vďačnosti.
Ak teda budete pozorne počúvať môj hlas… My neveríme v nemého Boha. Boh Biblie je Bohom, ktorý hovorí. Komunikuje s človekom prostredníctvom svojho slova. Jeho hlas môžeme počuť v Písme, v ktorom je zapísané jeho slovo. Jeho zjavená vôľa. Pozorne počúvať jeho hlas tak znamená poslúchať, čo Boh hovorí.
On dal svoje slovo, svoje požiadavky Izraelitom vo forme zmluvy: … a budete zachovávať moju zmluvu. Zmluva v Písme nie je dohoda dvoch rovnocenných partnerov. Veď človek nemôže vyjednávať s Bohom o podmienkach zmluvy. Tie stanoví Boh. A človek ich buď prijme, alebo odmietne. Ale zmluva znamená záväzok. Keď Boh vstupuje do vzťahu s človekom, vstupuje do zmluvného, čiže záväzného vzťahu s ním. Zmluvou nielen zaväzuje človeka k poslušnosti, ale sa ňou aj sám zaväzuje voči človeku. Zaväzuje sa k tomu, že ho požehná. Zmluva je tak Boží jednostranný dar človeku, prijatím ktorého sa človek stane Božím zmluvným „partnerom“! A to je výsada, aká nemá obdobu!
Pane, pomôž nám poslúchať Ťa z vďačnosti a nie z povinnosti!
Každodenné zamyslenia sú prevzaté z publikácie DO ZEME ZASĽÚBENIA – úvahy na každý deň.
Ak by ste si chceli zakúpiť tlačenú knihu (10,- €) zamyslení, kontaktujte nás emailom.
