Článok patrí do série každodenných zamyslení z rôznych textov Starej i Novej zmluvy vydaných pod názvom Svetlo môjmu chodníku.
V ten deň, keď sa zvečerilo, im povedal: Prejdime na druhý breh! Nato opustili zástup a jeho vzali zo sebou, tak ako bol, na lodi. Sprevádzali ho aj iné lode. Tu sa strhla silná búrka s víchricou a vlny sa valili na loď, takže sa loď už napĺňala. Ježiš však spal na vankúši v zadnej časti lode. Zobudili ho a povedali mu: Učiteľ, či nedbáš, že hynieme? On vstal, pohrozil víchru a prikázal moru: Mlč, utíš sa! Vtedy víchor ustal a nastalo veľké ticho. A im povedal: Čo ste takí vystrašení? Ešte stále nemáte vieru? Prenikol ich veľký strach a jeden druhému hovorili: Ktože je to, že ho počúva i vietor, i more?
Marek 4:35–41
Príbeh začne Ježišovým rozkazom: Prejdime na druhý breh! Vie Ježiš, že idú v ústrety búrke? Určite. Veď je to súčasť jeho výchovy učeníkov. Ako inak sa naučia, že Mu môžu dôverovať aj v búrkach života? Len tak, keď tou búrkou prejdú spolu s Ním. Preto hovorí:Prejdime…
Učeníci sa plavia na Pánov rozkaz. A predsa, či napriek tomu, čítame: Tu sa strhla silná búrka… Kto ide na Ježišov rozkaz, ten sa však plaví pod Ježišovou ochranou. Učeníci zistia, že človek je bezpečnejší s Ježišom na mori, hoci aj v búrke, ako bez Ježiša na brehu. O tom nerozhodujú okolnosti, ale Ježišova prítomnosť. Oni sa síce ocitnú v nebezpečenstve, ale neocitnú sa v ňom sami. Síce sa strachujú o svoj život, ale so svojím strachom majú za kým ísť: Zobudili ho a povedali mu: Učiteľ, či nedbáš, že hynieme?
Bola to tá najnespravodlivejšia otázka, aká kedy zaznela na Ježišovu adresu. Výčitka, ktorá spochybnila jeho lásku. Veď práve preto, že On dbá a nechce, aby sme zahynuli, šiel za nás na kríž. Ako Ježiš odpovie na ich výčitku? On vstal, pohrozil víchru a prikázal moru: Mlč, utíš sa! Vtedy víchor ustal a nastalo veľké ticho. Ten, ktorý slovom stvoril more aj vietor, teraz slovom skrotí stvorené živly. Ježiš svoju moc vykonáva prostredníctvom svojho slova. Povie a stane sa. Učeníci tak spoznávajú, že Ježiš nedá zahynúť svojim nasledovníkom. Lebo jeho láska nie je o nič menšia ako jeho moc. A rovnako jeho moc nie je o nič menšia ako jeho láska. Búrok neušetrí, ale v búrkach nenechá zahynúť.
Udalosť nekončí pokarhaním živlov, ale pokarhaním učeníkov: Čo ste takí vystrašení? Ešte stále nemáte vieru? Aj učeníci sa pýtajú: Ktože je to, že ho počúva i vietor, i more? Kto? Stvoriteľ sveta, Pán všetkých búrok, vonkajších aj vnútorných. Preto len z pohľadu na Neho sa rodí viera, ktorá premáha strach.
Pane, prosíme, odpusť nám všetky zraňujúce výčitky na tvoju adresu!
