Článok patrí do série každodenných zamyslení nad knihou Exodus s názvom Do zeme zasľúbenia.
Keď sa dosýta naješ a postavíš si pekné domy, v ktorých budeš bývať, keď sa ti rozmnoží dobytok a ovce, rozhojní sa ti striebro, zlato a všetko, čo máš, potom nech nespyšnie tvoje srdce… Nehovor si v srdci: Toto bohatstvo mi získala moja moc a sila mojej ruky. Pamätaj na Hospodina, svojho Boha, lebo on ti dáva schopnosť získavať bohatstvo, aby potvrdil svoju zmluvu, ktorú pod prísahou uzavrel s tvojimi otcami, ako je to dnes.
Deuteronómium 8:12 – 18
Zmena je život. A Boží ľud sa čoskoro ocitne v situácii obrovskej zmeny. Za ním leží púšť, na ktorej prežil štyridsať rokov … viedol ťa veľkou a strašnou púšťou, kde sú ohnivé hady a škorpióny, pripomína Mojžiš ľudu. (Dt 8:15) Pred ním leží zasľúbená krajina, v ktorej sa má natrvalo usadiť. Minulosť, to bol často hlad a smäd. Budúcnosť, to bude hojnosť a bohatstvo. V minulosti Izraeliti žili v nepohodlných stanoch. V budúcnosti si postavia pekné domy. Bude to zmena od horšieho k lepšiemu. Ale práve v tejto situácii zmeny zaznie Božie varovanie pred pokušeniami hojnosti. Jedným z nich je pýcha: Keď… sa ti rozmnoží dobytok a ovce, rozhojní sa ti striebro, zlato a všetko, čo máš, potom nech nespyšnie tvoje srdce.
Ak núdza a trápenie nás vedú do pokory, hojnosť nás zvádza k pýche. Ako sa pýcha prejaví v tomto prípade? Nehovor si v srdci: Toto bohatstvo mi získala moja moc a sila mojej ruky. Pripíšeme si zásluhu na tom, čo máme, ktorá však nepatrí nám, ale Bohu: Pamätaj na Hospodina, svojho Boha, lebo On ti dáva schopnosť získavať bohatstvo… Veď Boh nám dáva zdravie, silu, rozum, príležitosti zarobiť si a nadobudnúť majetok. Preto pýchou sa v určitom zmysle dopúšťame svätokrádeže. Lebo dopustiť sa svätokrádeže znamená prisvojiť si niečo, čo je sväté. Čo patrí výlučne Bohu. A tým je sláva. Veď Boh povedal: Svoju slávu nedám nikomu (Iz 42:8).
Pripísať úspech sebe, svojej ruke, šikovnosti, schopnosti znamená okrádať Boha o slávu, ktorá patrí len Jemu. Preto apoštol Pavol pripomína veriacim v Korinte: Čo máš, čo by si nebol dostal? Keď si teda dostal, prečo sa chváliš, ako by si nebol dostal (1Kor 4:7)? Všetko, čo máme, sme dostali. Preto sa nemôžeme chváliť, že sme to nadobudli vďaka svojim schopnostiam. Lebo vtedy sa v nás vytvára vlastnícky vzťah k tomu, čo máme. Ale ak viem, že všetko som dostal, vtedy som len správcom, ktorý má múdro spravovať, čo mu Boh zveril. Potom to, čo mám, neslúži mne, ale ja tým slúžim druhým a Bohu.
Pane, tak radi pripisujeme sebe to, čo by sme mali pripísať Tebe. Prosíme, odpusť nám!
Každodenné zamyslenia sú prevzaté z publikácie DO ZEME ZASĽÚBENIA – úvahy na každý deň.
Ak by ste si chceli zakúpiť tlačenú knihu (10,- €) zamyslení, kontaktujte nás emailom.
