Článok patrí do série každodenných zamyslení z rôznych textov Starej i Novej zmluvy vydaných pod názvom Svetlo môjmu chodníku.
Marek 6:48–51
Videl ich vyčerpaných od veslovania, lebo vietor dul v protismere. Pred úsvitom šiel k nim, kráčajúc po mori, a chcel ísť popri nich. Keď ho videli kráčať po mori, vykríkli, domnievali sa totiž, že je to prízrak. Všetci ho totiž videli a preľakli sa. On sa im však hneď prihovoril: Vzmužte sa! Ja som! Nebojte sa! Potom nastúpil k nim na loď a vietor sa utíšil.
Čo urobí Ježiš, keď vidí svojich učeníkov vyčerpaných od veslovania? Príde k nim: Pred úsvitom šiel k nim… Ich trápenie Ho nenecháva ľahostajným. Nielen my môžeme prichádzať k Nemu s tým, čo prežívame. Aj On prichádza k nám tam, kde práve sme. Do situácie, v ktorej sa práve nachádzame. Tak ako v prípade učeníkov. Sú na mori a ich loď bola uprostred mora (v. 47). Ježiš nezostane na brehu, ale šiel k nim… Navyše k učeníkom príde spôsobom, ktorým im zjaví o sebe niečo dôležité. Najprv to zjaví vizuálne a potom verbálne.
Pred úsvitom šiel k nim, kráčajúc po mori… Ježišovo chodenie po mori je prejavom jeho božstva. Stará zmluva hovorí o Bohu, ktorý si razí cestu morom a šliape po vlnách ako po porazenom nepriateľovi. Keď Ježiš robí doslovne to, čo Stará zmluva pripisuje Bohu obrazne, znamená to, že v Ježišovi majú učeníci do činenia s vteleným Bohom. On je Pánom nad prírodnými živlami, nad morom i nad vetrom, lebo ich On stvoril. Preto všetko, čo nás ohrozuje, je pod jeho kontrolou. A nič z toho, čo nás ohrozuje, sa Jemu nevymklo z rúk.
Ale videnie kráčajúceho Ježiša po mori má na učeníkov úplne opačný účinok: Keď ho videli kráčať po mori, vykríkli, domnievali sa totiž, že je to prízrak. Učeníci síce vidia Ježiša, ale nie je im to nič platné, lebo Ho nespoznávajú. Preto videnie potrebuje vysvetlenie. Lebo vidieť ešte neznamená automaticky i veriť. Viera sa totiž nerodí z videnia, ale z počutia. Pre vieru je slovo dôležitejšie ako videnie. Aj pre vieru učeníkov, ktorým Ježiš hovorí: Dúfajte, ja som, nebojte sa (Roh)!
Prečo sa nemusíme báť, ale naopak, môžeme dúfať? To vyplýva z Ježišovej identity, z toho, kto je On. Ježiš sa predstaví slovami: Ja som! Podobne sa Boh predstavil Mojžišovi pri horiacom kríku: Ja som, ktorý som (Ex 3:14). Som stále prítomný, nemenný, verný a mocný Boh. Čo platí o Bohu, platí aj o Ježišovi. Preto keď sa do mňa oprie silný vietor, ja sa môžem vierou oprieť o mocného Pána. O jeho zvrchované, majestátne slovo, ktorým posilňuje našu vieru, keď hovorí: Dúfajte, ja som, nebojte sa (Roh)!
Pane, ďakujeme, že Ty sám si dôvodom, prečo sa nemusíme báť!
