Článok patrí do série každodenných zamyslení nad knihou Genezis s názvom Ako bolo na počiatku.
Jozef uviedol svojho otca Jákoba, predstavil ho faraónovi a Jákob požehnal faraóna. Faraón sa spýtal Jákoba: Koľko máš rokov? Jákob odvetil faraónovi: Moja životná púť trvá stotridsať rokov. Krátke a zlé boli roky môjho života a nedosahujú dĺžky životnej púte mojich otcov. Potom Jákob požehnal faraóna a odišiel od neho.
Gn 47: 7 – 10
Po prvej audiencii u faraóna nasleduje druhá. Pri nej dochádza k stretnutiu dvoch svetov. Predstaviteľom prvého sveta, sveta Egypta, je faraón. Predstaviteľom druhého sveta, toho Božieho, je staručký Jákob. Jeden je doma, druhý je cudzinec, bez domova. Jeden je panovník, vládca najväčšej ríše tej doby, druhý je odkázaný na jeho milosť. Jeden je požehnaný všetkým, čo tu v tomto živote a svete môže človek dosiahnuť, moc, slávu, bohatstvo. Druhý je poznačený zápasom, utrpením, jazvami po ranách, ktoré mu uštedril tento život. Jeden je podľa egyptského náboženstva božím vtelením, synom boha slnka. Druhý je vodcom opovrhovaných pastierov. Ale čo sa nestane?!
Vodca pastierov príde a požehná faraóna, najmocnejšieho muža tej doby! Pritom bolo jasné, že je to vždy väčší, kto žehná menšieho. Nositeľ egyptského požehnania prijíma požehnanie od nositeľa Božieho požehnania. Robí to na znamenie, že Božie požehnanie prevyšuje požehnanie sveta. Stretnutie Jákoba s faraónom ukazuje, že Egypt má oveľa viac čo prijať od Božieho ľudu ako mu dať. A opačne. Boží ľud má oveľa viac čo dať svetu ako prijať od sveta.
Kresťan sa nemusí krčiť pred svetom s pocitom menejcennosti, lebo má pre svet viac, ako má svet pre neho. Môže dať svetu oveľa viac v podobe duchovného požehnania, ako mu svet môže dať v podobe materiálneho požehnania. V tom Jákobovom geste požehnania je vyjadrená viera, že ten, kto patrí Bohu, stáva sa požehnaním pre svet, v ktorom žije, pre svoje okolie. Lebo nie je možné patriť Bohu a nebyť požehnaním pre druhých. Jákob o svojom živote hovorí ako o púti. Požehnaním pre svet sa človek môže stať len ako pútnik, ktorý týmto svetom len prechádza. Ktorý vie, že konečný cieľ jeho života neleží v tomto svete a živote, ale za týmto svetom a životom, v nebi. Preto nie je ovládaný prítomnosťou, ale budúcnosťou. Nežije pre viditeľné hodnoty sveta, ale pre neviditeľné hodnoty neba. Preto z bohatstva požehnania Božieho sveta môže sprostredkovať aj druhým. A to vďaka tomu, že sám žije z tohto požehnania a pre toto požehnanie.
Pane, pomôž nám žiť tak, aby sme boli požehnaním pre svoje okolie!
Každodenné zamyslenia sú prevzaté z publikácie AKO BOLO NA POČIATKU – úvahy na každý deň vydanej v roku 2021.
Ak by ste si chceli zakúpiť tlačenú knihu (10,- €) zamyslení, kontaktujte nás emailom.
