Vtedy Abrám odišiel, ako mu prikázal Hospodin.
Genezis 12:4
Tu vidíme Abráma ako začiatočníka vo viere, ktorý sa učí hláskovať abecedu viery. K abecede viery patrí to, že po Božích cestách sa kráča vierou a nie videním. Boh mu povedal: Choď do krajiny, ktorú ti ukážem. V liste Hebrejom čítame, že Abrám odišiel, hoci nevedel, kam ide (Heb 11:8). Boh mu nedal do ruky mapu, podľa ktorej by sa mohol orientovať. Ani mu nedal súradnice, aby si pomocou GPS mohol vyhľadať zasľúbenú zem. Šiel teda naslepo? Nie, lebo kráčať vierou neznamená ísť naslepo. Viera nie je slepá. Viera má Božie slovo, Boží sľub, o ktorý sa môže oprieť. Abrám ide vo viere, že Boh splní svoj sľub. Jedinou orientáciou či kompasom na jeho ceste viery bolo Božie slovo. A to od začiatku až do konca.
Ani my nemáme viac než slovo. Božie slovo je však dôležité. Tvorí obsah toho, čomu veríme. Keby nebolo slova, Božieho sľubu, Abrámova i naša viera by bola bezobsažná, viera bez obsahu. Čomu veriť, za čím ísť, na čom stavať, čoho sa chytiť, podľa čoho sa orientovať, na čo sa spoľahnúť ak nie na Božie slovo? Slovo formovalo a usmerňovalo Abrámovu vieru. A slovo musí formovať a usmerňovať i našu vieru.
Boh nám zasľúbil, že raz vieru vystrieda videnie. Vtedy sa všetky neviditeľné skutočnosti našej spásy stanú viditeľnými, ba priam hmatateľnými. Ale v tomto pozemskom živote máme až do konca žiť vierou v slovo zasľúbenia, ktoré nám Boh dal a dôverou v Boha, ktorý toto slovo dal. Lebo ako sa naša viera zrodila, tak má i ďalej rásť a prehlbovať sa. Zrodila sa z počutia slova, rásť a prehlbovať sa má tiež Božím slovom. Viera žije zo slova, sýti sa slovom, opiera sa o slovo. Bez slova viera nemá na čom stavať, o čo sa oprieť, na čo sa spoľahnúť. Bez slova viera nie je vierou, ale náboženským blúznením.
Pane, ďakujeme za tvoje slovo, ktorým k nám hovoríš, za každý sľub, ktorým posilňuješ našu vieru na ceste životom.
