Článok patrí do série každodenných zamyslení nad knihou Genezis s názvom Ako bolo na počiatku.
Keď vošiel k otcovi, povedal: Otec môj! On odvetil: Tu som. Kto si, syn môj? Jákob povedal svojmu otcovi: Ja som Ézav, tvoj prvorodený. Urobil som, ako si mi kázal. Vstaň, prosím, sadni si a jedz z môjho úlovku, aby si ma mohol požehnať. Izák však synovi povedal: Ako si len tak mohol rýchlo niečo nájsť, syn môj? On odvetil: Umožnil mi to Hospodin, tvoj Boh. Izák povedal Jákobovi: Pristúp, syn môj, nech zistím, či si ty môj syn Ézav, alebo nie. Jákob pristúpil k svojmu otcovi Izákovi, ktorý sa ho dotkol a povedal: Hlas, ten je Jákobov, ale ruky, tie sú Ézavove. Nepoznal ho, lebo jeho ruky boli chlpaté ako ruky jeho staršieho syna. Požehnal ho. A spýtal sa ho: Ty si teda môj syn Ézav? Ten odvetil: Som.
Genezis 27:18-24
Tento rozhovor otca so synom nemôžeme čítať inak ako so zatajeným dychom. Na jednej strane je starý, slepý otec. Na strane druhej chytrácky syn s poslaním vylákať od otca požehnanie. Keď Jákob vojde k otcovi a pozdraví ho, ešte stále môže zo všetkého vycúvať. Ešte aj vtedy, keď sa Izák opýta: Kto si, syn môj? Ale vo chvíli, keď povie: Ja som Ézav, tvoj prvorodený, už cúvnuť nemôže. Svoju rolu podvodníka a klamára už musí dohrať až do smutného konca. A zahrá ju obdivuhodne. Radšej keby ju pokazil. Počas celého rozhovoru však ani raz nezaváha. Svojho brata perfektne zahrá až do konca. A to nás na ňom desí.
Prečo sa však jeho rozhovor s otcom tak komplikuje? Všetko sa to mohlo odohrať oveľa jednoduchšie. Jákob mohol prísť s tým, že je Ézav, Izák by ho požehnal a bolo by po všetkom. Miesto toho však Izák kladie nové a nové otázky. Nimi vyjadruje stále nové a nové pochybnosti o Jákobovej totožnosti. Pýta sa: Ako si len tak mohol rýchlo niečo nájsť, syn môj? To mu je podozrivé. Čím rozoženie Jákob otcovo podozrenie? Tým, že do svojho klamstva zatiahne aj Boha: Umožnil mi to Hospodin, tvoj Boh. Lož a Boh vychádzajú z jedných úst jedným dychom. Jákob vedome zneužíva Božie meno. Žiaľ, že nie je ani prvý, ani posledný, kto berie Božie meno nadarmo. Ale ešte nie je koniec. A spýtal sa ho: Ty si teda môj syn Ézav? Ten odvetil: Som.
Prečo to teda nejde hladko? To je zákonitosť hriechu, najmä klamstva. Myslíme si, že vystačíme s jedným, ale nevystačíme. K jednému klamstvu musíme pridať druhé, aby sme sa neprezradili. Kto raz začne s klamstvom, nikdy neskončí pri prvom. Lebo jedno vedie k druhému a to zas k tretiemu. Ak pravda oslobodzuje, klamstvo zotročuje. Čím dlhšie je človek v ňom, tým silnejšie ho jeho putá omotajú. Niekedy až tak silno, že sa z nich už nikdy nevymotá.
Pane, odpusť nám, keď sme si niekedy aj my pomáhali klamstvom!
Každodenné zamyslenia sú prevzaté z publikácie AKO BOLO NA POČIATKU – úvahy na každý deň vydanej v roku 2021.
Ak by ste si chceli zakúpiť tlačenú knihu (10,- €) zamyslení, kontaktujte nás emailom.
