Keď prišiel na miesto, povedal im: Modlite sa, aby ste neprišli do pokušenia! Sám sa od nich vzdialil asi natoľko, čo by kameňom dohodil, padol na kolená a modlil sa: Otče, ak chceš, odvráť odo mňa tento kalich, no nech sa stane tvoja vôľa! Tu sa mu zjavil anjel z neba a posilňoval ho. V smrteľnej úzkosti sa modlil ešte vrúcnejšie a jeho pot stekal na zem ako kvapky krvi.
Lukáš 22:40-44
Kalich súdu, ktorý v Getsemane Otec podáva Synovi, znamená, že všetka neprávosť, bezbožnosť, každá pýcha, klamstvo, lakomstvo, každé smilstvo a rúhanie, všetka porušenosť sveta má byť pripísaná Jemu. Strašné, desivé, nepredstaviteľné pre toho, kto nepoznal hriech! Moje hriechy sa majú stať jeho hriechmi. Všetka špina, zloba, neprávosť môjho života sa má stať jeho špinou, jeho zlobou, jeho neprávosťou. S mojím hriechom má na seba vziať i môj trest. Moje odsúdenie sa má stať jeho odsúdením. Moje zavrhnutie sa má stať jeho zavrhnutím. Moje prekliatie sa má stať jeho prekliatím. Nevinný má zomrieť ako vinný. Spravodlivý má zomrieť ako nespravodlivý, zlorečený. Ten, ktorý je jedno s Otcom od večnosti, má zomrieť ako oddelený, opustený, zavrhnutý svojím Otcom. Preto tá smrteľná úzkosť, preto tá hrôza. Preto ten strach. A z tejto úzkosti Syna sa rodí jeho prosba: Otče, ak chceš, odvráť odo mňa tento kalich. Tu Syn zápasí s Otcom o to, či niet inej cesty ako spasiť človeka.
Vo vzduchu visí nezodpovedaná otázka: Je možné, aby bol od Neho kalich utrpenia odvrátený? Vari existuje iná cesta tvojej i mojej záchrany než cesta kríža? Nebo mlčí. Otec mlčí. Otázka: Ak je to možné, je zodpovedaná: Nie, nie je to možné. Ani všemohúci Otec nepozná inú cestu záchrany človeka, len cestu kríža.
Aká je Ježišova odpoveď? Veď od nej teraz všetko závisí – moja spása, tvoja spása, moje odpustenie, tvoje odpustenie, moja večnosť, tvoja večnosť. Nech sa stane tvoja vôľa! Otcova svätá vôľa sa tu stretáva so Synovou svätou poslušnosťou, ktorá je poslušnosťou až po smrť. A to po smrť kríža. Ježiš vypije kalich utrpenia, aby sa tak raz a navždy stal nielen Priateľom hriešnikov, ale i Spasiteľom hriešnikov.
Pane, ďakujeme, že si necúvol pred utrpením, keď šlo o našu spásu!
