Nezaradené

29. november

Článok patrí do série každodenných zamyslení nad knihou Genezis s názvom Ako bolo na počiatku.

Keď došli k svojmu otcovi Jákobovi do Kanaánu, vyrozprávali mu všetko, čo sa im prihodilo: Ten muž, pán krajiny, zaobchádzal s nami tvrdo ako s vyzvedačmi. Ubezpečovali sme ho, že sme statoční ľudia, že nie sme vyzvedači, že nás bolo dvanásť bratov, synov jedného otca; jedného už niet a ten najmladší je teraz s naším otcom v Kanaáne. Ten muž, pán krajiny, nám povedal: Či ste statoční, dozviem sa z toho, že jedného z bratov necháte u mňa. Vezmite si obilie pre svoje rodiny a choďte! Keď mi privediete svojho najmladšieho brata, poznám, že nie ste vyzvedači, ale statoční ľudia. Potom vám vydám brata a v krajine sa môžete voľne pohybovať.

Genezis 42: 29 – 34

Jákobovi synovia sa vrátia z Egypta a referujú otcovi, čo sa tam udialo: Ten muž, pán krajiny, zaobchádzal s nami tvrdo ako s vyzvedačmi. Že za Jozefovou tvrdosťou sa skrýva Božia tvrdosť, ešte netušia. Lebo keď ide o hriech, Boh vie byť veľmi tvrdý. Ako veľmi, to vidíme na kríži. Až taký tvrdý dokáže byť Boh, keď ide o náš hriech. Je tvrdý, nemilosrdne tvrdý sám voči sebe z lásky k nám. Ale prečo je tu tvrdý voči Jozefovým bratom? Pretože mu ide o ich dobro, o ich spásu. Boh nevyhľadáva ich vinu preto, aby ich odsúdil, ale aby im odpustil. Lenže niet odpustenia bez pokánia. Preto Boh pracuje na ich pokání. O to tu ide od začiatku až do konca. Nie o Jozefovu pomstu, ale o pokánie bratov. A keď Boh chce priviesť človeka k pokániu, musí byť tvrdý aj na človeka. Nie preto, že ho nemiluje, ale práve preto, že ho miluje. Boh skrze Jozefa miluje bratov tvrdou láskou. Ten muž, pán krajiny, zaobchádzal s nami tvrdo.

Synovia však musia vysvetliť, prečo je ich o jedného menej. Prečo Simeon zostal ako rukojemník v Egypte. Hovoria o obvinení z vyzvedačstva, o uväznení, o požiadavke pána Egypta priviesť najmladšieho brata. Hovoria všetko presne tak, ako sa veci udiali. Ale najdôležitejšie nie je to, čo hovoria, ale čo nehovoria, čo zamlčia. Hovoria o pánovi zeme, ale nič nehovoria o Bohu, ktorý vyhľadáva ich vinu. Opakujú svoju obhajobu, ktorou sa obhajovali pred pánom zeme: Ubezpečovali sme ho, že sme statoční ľudia. Ale už neopakujú svoje poznanie viny, ku ktorému dospeli v Egypte: Naozaj sme sa previnili proti svojmu bratovi (v. 21). Boh v Egypte zobudil ich spiace svedomie a oni spoznali svoju vinu. Ale pred otcom o tom mlčia. Lebo od poznania viny k vyznaniu viny niekedy vedie dlhá cesta. Tak ako v prípade Jozefových bratov. A možno aj v našom prípade…

Pane, zmiluj sa nad nami, aby sme nezostali stáť na pol ceste medzi poznaním a vyznaním viny!


Každodenné zamyslenia sú prevzaté z publikácie AKO BOLO NA POČIATKU – úvahy na každý deň vydanej v roku 2021.

Ak by ste si chceli zakúpiť tlačenú knihu (10,- €) zamyslení, kontaktujte nás emailom.

Rastislav Betina

je kazateľ a teológ, ktorý miluje a nasleduje Pána Ježiša Krista. Štúdiu a vyučovaniu jeho Slova zasvätil celý svoj život. Jeho poslucháči, alebo čitatelia jeho výkladov proroka Jonáša, Apokalypsy, či knihy Genezis vedia, že ich prednášal a písal učeň Slova (Biblie) a majster slova (komunikácie). K rovnakej vášni Rasťo každoročne povzbudzuje aj ostatných ohlasovateľov Slova na Seminároch o zvestovaní Písma.