Potom muži veslovali, aby sa vrátili k pevnine, ale nemohli, lebo more sa proti nim búrilo čoraz väčšmi. Potom volali k Hospodinovi a hovorili: Ach, Hospodin, nech nezahynieme kvôli životu tohto muža a neuvaľ na nás nevinne vyliatu krv. Veď ty si Hospodin a urobil si, ako sa ti páčilo. Nato chytili Jonáša, hodili ho do mora a more prestalo zúriť. Mužov zachvátila bázeň pred Hospodinom. Obetovali Hospodinovi obetu a zaviazali sa sľubmi.
Jonáš 1:13-16
Znovu počujeme námorníkov volať. Na začiatku volajú k svojim bohom. Teraz však volajú k Hospodinovi, k Bohu nebies, ktorý stvoril more i súš. Tento Boh na rozdiel od ich bohov je Boh, ktorý počuje i vypočúva. O tom sa presvedčia i námorníci.
Ale koho vypočúva? Aké volanie? Volanie kapitulantov, ktorí hovoria: Veď ty si Hospodin a urobil si, ako sa ti páčilo. Úžasné vyznanie i úžasné poznanie! Vyznávajú Boha Izraela a zároveň v celej situácii spoznávajú jeho zvrchovanú moc. Pochopili, že je márne vzdorovať Bohu a bojovať s Ním. Preto volajú k Bohu ako ľudia, ktorí zložili zbrane a prijímajú jeho riešenie svojej situácie. Tým riešením je hodiť Jonáša cez palubu. Vo chvíli, keď tak urobia, more prestane zúriť. Áno, kapitulácia pred Bohom je pokorujúca, ale zachraňujúca. Lebo loď i s celou jej posádkou je zachránená.
Čo sa stane po búrke? Námorníci prežili osobnú skúsenosť s Bohom, ktorý stvoril more i pevninu. Prežili osobnú skúsenosť s Božou záchranou. Boh vypočul ich volanie a búrku utíšil. Ako odpovedia na túto úžasnú skúsenosť s Bohom? Vari pôjdu ďalej tak, ako keby sa nič nestalo? Nie.
Na začiatku sme videli, ako sa muži báli o seba. Na konci čítame, že sa boja Hospodina. V búrke sa báli o svoj život. Po búrke sa boja Boha, ktorý utíšil búrku. Veľmi pozoruhodné! Mnohí to prežijú presne naopak. Keď je po búrke, tak je i po strachu. Búrka pominula a s ňou i všetky dôvody k strachu. Ale títo muži prežívajú strach i po búrke. Boja sa Boha veľkou bázňou. Prečo? Lebo spoznali Pána búrok, ktorý búrky posiela i búrky utišuje. Búrka bola pre nich dôvodom k strachu. Ale kto spoznal Pána búrok, ten vie, že Boha sa treba báť viac než čohokoľvek iného na svete. Je to úctivá bázeň pred tým, ktorý nás zachránil. Máme sa báť Boha, ale nemáme a ani nemusíme mať z neho strach.
Pane, ďakujeme za to, keď nás privedieš ku kapitulácii pred Tebou!
