Keď im to Pán Ježiš povedal,
Marek 16:19
bol vzatý do neba a zasadol po Božej pravici.
Ježiš svojím narodením vstúpil do nášho času a priestoru, do viditeľného sveta, aby pri svojom odchode vystúpil z nášho časopriestoru a vstúpil do Božieho neviditeľného sveta. Jeho odchod pre Neho znamená návrat tam, odkiaľ prišiel. Prišiel zhora, od Otca, vrátil sa späť hore, k Otcovi. Ale aký význam má Ježišovo nanebovstúpenie pre nás? To je vyjadrené slovami Kréda: Posadil sa po pravici Boha Otca Všemohúceho. Alebo slovami nášho textu: …a zasadol po Božej pravici.
Tento obraz sediaceho Ježiša vyjadruje veľmi dôležitú duchovnú skutočnosť. Lepšie mu porozumieme, ak si položíme otázku: Kedy si človek sadne? Vtedy, keď je unavený, alebo vtedy, keď je so svojou prácou hotový. Práve o túto druhú možnosť ide v prípade Ježišovho posadenia sa. On si sadol, posadil sa na znamenie, že jeho dielo je hotové, ukončené. Aké dielo? Dielo spásy.
Vtedy, keď Ježiš visel medzi nebom a zemou, keď vstúpil do strašnej tmy Božieho súdu a zavrhnutia, keď ako Boží Baránok niesol hriech sveta na sebe, vtedy zvolal: Dokonané je! A teraz sa vracia k Otcovi a hovorí: Otče, dielo, ktoré si mi dal, aby som vykonal, je hotové, skončené, dokonané. Syn si sadá vedľa Otca na znamenie: Hotovo!
O kňazoch Starej zmluvy čítame: Každý kňaz stojí a koná denne bohoslužbu a veľa ráz prináša tie isté obete. Ale o Ježišovi čítame: No Kristus priniesol jednu obetu za hriechy a navždy zasadol po pravici Boha (Heb 10:11-12). Oni stoja, On si sadol. V jeruzalemskom chráme neboli žiadne stoličky, žiadne miesto na sedenie. Prečo? Lebo úloha kňazov nikdy neskončila. Oni nikdy neboli so svojimi obeťami hotoví, aby si mohli sadnúť. Museli prinášať stále nové a nové obete zvierat. Ježiš si sadol, lebo priniesol jednu dokonalú obeť, seba samého a tým bola jeho úloha skončená. Aká slávna a potešujúca zvesť, že za náš hriech je prinesená dokonalá a dostačujúca obeť!
Pane, ďakujeme, že si sa posadil po pravici Otca na znak svojho ukončeného diela spásy, ku ktorému už netreba nič dodať, nič doplniť, len ho prijať!
