Článok patrí do série každodenných zamyslení nad knihou Genezis s názvom Ako bolo na počiatku.
Otec Izrael im povedal: Keď je to tak, urobte toto: Vezmite niečo zo vzácnych plodov našej krajiny a odneste tomu mužovi do daru… Vezmite so sebou aj brata. Choďte už, vráťte sa k tomu mužovi. Kiež vám Boh Všemohúci preukáže milosrdenstvo pred tým mužom, aby vám prepustil druhého brata i Benjamína. Keď teda mám zomrieť bez detí, zostanem.
Genezis 43: 8 – 14
Jákob nakoniec kapituluje, keď hovorí: Vezmite so sebou aj brata. Pustí z rúk milovaného Benjamína a posiela svojich synov na cestu. Túto obeť pritom prežije ako bolestnú, obrovskú stratu, keď hovorí: A ja, ako som osirelý, tak i budem osirelý (Roh). Obeť vždy bolí. Ak nebolí, nie je to obeť. Jákob sa cíti ako človek, ktorému vzali všetko, čo bolo pre neho vzácne, drahé. Ale práve vtedy, keď sa má rozlúčiť s Benjamínom, s posledným pokladom svojho srdca, chytí sa Boha ako svojej jedinej nádeje: Kiež vám Boh Všemohúci preukáže milosrdenstvo pred tým mužom, aby vám prepustil druhého brata i Benjamína.
Častokrát až vtedy, keď máme prázdne ruky, sme pripravení chytiť sa Boha a celou svojou bytosťou sa uvrhnúť na jeho milosť. Jákob pustí z rúk Benjamína a prázdnymi rukami sa chytí Boha. Lebo len vtedy, keď už všetko pustíme z rúk, môžeme sa chytiť Boha ako jedinej kotvy života. A to je zmysel toho, prečo nás Boh volá k obeti. Prečo nám neraz On sám berie poklady nášho srdca a vyráža nám všelijaké tromfy z rúk. Robí to preto, len preto, aby nám dal seba. Aby sa On stal pokladom nášho srdca. Aby sme v Ňom hľadali a našli to, čo nám žiaden iný poklad tohto sveta nemôže dať.
Ale akým právom Boh volá človeka k obeti? Akým právom od neho žiada poklad jeho srdca? Akým? Právom Golgoty. Oproti Jákobovi otcovi tu stojí iný Otec, ktorý má tiež poklad svojho srdca. Tým pokladom je tiež jeho Syn, ale na rozdiel od Jákoba jeho jediný Syn. A vo chvíli keď sa rozhoduje o všetkom, nielen o záchrane jednej rodiny, ale o záchrane celého sveta, tento Otec obetuje poklad svojho srdca. Doslova Ho obetuje, keď Ho pošle na kríž, na smrť. A tento Otec, ktorý nás predišiel na ceste obeti, volá teraz nás, právom Golgoty, právom svojej obeti, na tú istú cestu. A keď aj položí svoju ruku na poklady nášho srdca a nás to bolí, robí to len preto, aby sa On sám stal pokladom, láskou nášho srdca. Lebo kde je náš poklad, tam je aj naše srdce.
Pane, ako ťažko sa vieme vzdať toho, čo nám je vzácne a drahé! Pomôž nám!
Každodenné zamyslenia sú prevzaté z publikácie AKO BOLO NA POČIATKU – úvahy na každý deň vydanej v roku 2021.
Ak by ste si chceli zakúpiť tlačenú knihu (10,- €) zamyslení, kontaktujte nás emailom.
