On, hoci mal Božiu podobu, svoju rovnosť s Bohom nepokladal za ulúpenú vec, ale zriekol sa jej, keď vzal na seba podobu služobníka a stal sa jedným z ľudí, ponížil sa a stal sa poslušným až na smrť a to smrť na kríži. Preto ho Boh nad všetko povýšil…
Filipanom 2:6-9
Tu vidíme dvojaký pohyb. Najprv Kristus zostupuje nadol a potom vystupuje nahor, keď sa vracia späť k Otcovi, ktorý Ho povýšil nad všetko. Jeho cesta k sláve je presne opačná než je tá ľudská. Jeho cesta k sláve začala cestou sebaponíženia, služby a obete. Kristus zostupoval stále nižšie a nižšie. Človek chce vystupovať stále vyššie a vyššie. Kristovo zmýšľanie a zmýšľanie človeka, to sú dve protichodné zmýšľania.
Už na počiatku v raji túžil človek stať sa Bohom. Na túžbu človeka stať sa Bohom a postaviť sa na Božie miesto Boh odpovedá tým, že sa v Kristovi stáva človekom a stavia sa na naše miesto. Človek Adam si chcel ulúpiť božskú pozíciu. Posledný Adam – Kristus sa vzdáva svojej božskej pozície a zaujíma našu pozíciu. A práve ten, ktorý sa najviac ponížil, bol Bohom najviac povýšený. Veď v Božom kráľovstve cesta nahor vždy vedie smerom nadol.
V nás, ktorí sa hlásime ku Kristovi, má byť jeho myslenie. Osvojiť si Kristovu myseľ však znamená osvojiť si Kristovu pokoru. Prakticky to znamená zostupovať spolu s Kristom nadol v duchu pokory, lásky, služby a obete. Denne si obliekať zásteru sluhu, ktorú si Kristus obliekol, keď vzal na seba podobu služobníka a umyl nohy svojim učeníkom. A pritom sa pýtať: Pane, k akým nohám sa mám dnes skloniť? K akej službe mám dnes použiť svoj čas, sily, ruky, peniaze?
Osvojiť si Kristovu myseľ znamená denne sa modliť: Pane, pomôž mi i dnes zostupovať na miesta, na ktoré by si zostúpil Ty, keby si bol na mojom mieste.
Pane, pomôž nám nemyslieť len na seba, ale i na druhých !
