I zvolal: Otec Abrahám, zmiluj sa nado mnou a pošli Lazára, nech si namočí aspoň konček prsta vo vode a ovlaží mi jazyk, lebo sa v tomto plameni hrozne trápim. No Abrahám odpovedal: Syn môj, rozpomeň sa, že ty si za svojho života dostával všetko dobré a Lazár zas zlé. Teraz on sa tu teší a ty sa trápiš. A okrem toho je medzi nami a vami veľká priepasť, takže nik – čo ako by chcel – nemôže prejsť odtiaľto k vám ani odtiaľ prekročiť k nám.
Lukáš 16:22-26
Rozhovor ponad priepasť! Tá je taká veľká, že neumožní žiadne návštevy medzi nebom a peklom. Táto priepasť znamená definitívne rozdelenie. Oddeľuje nebo od pekla, Lazára od boháča, miesto radosti od miesta trápenia. Peklo je práve také skutočné ako nebo. I večná hrôza je práve taká skutočná ako večná radosť. Obrazom tejto hrôzy a utrpenia sú plamene ohňa. Oheň je len obraz, ale skutočnosť, ktorej je oheň obrazom, je ešte hroznejšia než samotný obraz.
Rozhovor, ktorý prebieha ponad priepasť, je rozhovor medzi boháčom a Abrahámom. Z toho, ako boháč osloví Abraháma a on zas boháča, je zrejmé, že ide o rozhovor zbožného Žida s otcom všetkých veriacich. To musel byť pre židovských poslucháčov veľký šok. Abrahámov telesný potomok skončil v pekle! Veď peklo je pre hriešnikov, pre pohanov. Peklo je vždy pre tých druhých, ale nie pre nás. Tam posielame tých, ktorí si podľa nás peklo zaslúžia. V tomto žil i boháč, pokiaľ bol na zemi. Peklo nie je pre mňa. Teraz prežíva kruté vytriezvenie, keď Boh poslal Lazára do neba a jeho do pekla.
Preto prosí aspoň o malú úľavu. Len konček prsta namočený vo vode, ktorý by ovlažil jeho jazyk. Tým, kto mu má poslúžiť, je Lazár. Otec Abrahám, zmiluj sa nado mnou a pošli Lazára. Lazára? Prečo práve jeho? Keď Lazár potreboval jeho, tak si na neho nespomenul. Teraz keď on potrebuje pomoc, dobrý mu je i Lazár. Takže nielen Boh pozná Lazára podľa mena. Pozná ho i boháč. O to je jeho vina väčšia, že ho na zemi nechal bez pomoci. Vedel o ňom, poznal ho, ale nepomohol mu. Nedal mu omrvinky zo stola, preto nedostane ani kvapku vody.
Aj my máme svojich Lazárov. Nemusia ležať pri našich dverách. Ale možno ich rovnako prehliadame ako boháč prehliadal svojho Lazára. Kto však nechá bez pomoci druhých, nakoniec sám zostane bez pomoci.
Pane, ukáž nám ľudí, ktorých prehliadame, aby sme im mohli slúžiť!
