7 spôsobov ako učiť deti o svedomí

A tak som sa pokúsil napísať svoju prvú detskú knihu (vyšla v lete 2018): That Little Voice in Your Head: Learning About Your Conscience.

Predtým než začnem rodičom radiť, ako začať svoje deti učiť o svedomí, rád by som podotkol, že nie som žiaden expert v téme rodičovstva. Moje sebavedomie ohľadom mojich rodičovských schopností sa znižuje so zvyšujúcim sa vekom mojich detí; stále zúfalejšie si uvedomujem, ako som plne závislý na Božej pomoci v tom, čo sám absolútne nedokážem urobiť – v snahe zmeniť srdcia mojich detí. Často mu ale stojím v ceste. Hreším voči Bohu aj svojím deťom tým, že som netrpezlivý, nervózny a nepríjemný a tak pravidelne prosím Boha aj ich o odpustenie. Nechcem, aby ste si mysleli, že som nejaký dokonalý rodič a že vy ním môžete byť tiež, ak len budete postupovať presne podľa mojich rád.

S touto poznámkou na úvod vám predkladám sedem spôsobov, ako môžu rodičia učiť svoje deti o svedomí.

1. Hovorte so svojimi deťmi o svedomí

Často je ten najlepší spôsob, ako deti niečo naučiť taký, že sa s nimi budete jednoducho neformálne rozprávať, keď sa k danej téme prirodzene dostanete. Ak spolu čítate knihu či pozeráte nejaký seriál, môžete sa zastaviť a rozprávať sa o tom, ako hlavná postava počúva alebo nepočúvať svoje svedomie – a prečo na tom záleží.

Moja detská kniha o svedomí je v princípe séria rozhovorov medzi mamou a jej malou dcérou. Je nerealistické myslieť si, že všetky vaše rozhovory budú znieť ako tie, ktoré nájdete v knihe, ale spôsob, akým si postavy v knihe odpovedajú, môžu byť pre vás modelom toho, ako by takéto rozhovory mohli prebiehať.

2. Počúvajte, ako vaše deti hovoria o svojom svedomí

„Ústa hovoria to, čím je naplnené srdce.“ (Mt 12:34).

Pozorne počúvajte, o čom vaše deti hovoria, lebo ich slová sú oknom do ich srdca. Počúvajte, čo si myslia o tom, čo je správne a čo nie.

Kedy si o ostatných myslia, že zhrešili? Kedy cítia, že zhrešili oni sami? Prečo? A čo si myslia, že by s tým mali urobiť? Potrebujú pomôcť nastaviť svoje svedomie trochu citlivejšie v nejakej oblasti? 

3. Povzbuďte svoje deti, keď počúvajú svoje svedomie

Niekedy sú deti presvedčené, že spravili niečo zlé, hoci to nie je priamo hriešne a tento „hriech“ vám vyznajú. Napríklad, vaše dieťa si môže myslieť, že je to hriech, keď chodí po niekoho byte bez papúč, pretože u vás doma máte pravidlo, že papuče nosíte. Ak ide vaše dieťa na návštevu do domácnosti, kde papuče nenosia, môže mať pri tom výčitky svedomia. Síce na návšteve papuče nemalo, no cítilo sa veľmi zle a možno vám o tom doma s plačom povie. Ako by ste mali zareagovať?

Najprv určite podporte svoje dieťa v tom, že svoje svedomie počúvalo a že sa o tom s vami zdieľa. Povzbuďte ho. Pochváľte ho. Nevyhrešte ho. Neposlúchnuť svoje svedomie, keď si myslíte, že vás varuje správne, je vždy hriech v Božích očiach. Mark Dever hovorí: „Svedomie nedokáže spraviť zlú vec správnou, ale dokáže spraviť správnu vec zlou.“ Samozrejme, nezabudnite ich svedomie nastaviť správnejšie na ďalšiu podobnú návštevu.

4. Nabádajte svoje deti, aby svoje svedomie neignorovali

Keď budete svoje deti vychovávať, pripomínajte im ich svedomie.

  •  „Počúvaj ten tichý hlások vo svojej hlave.”
  •  „Keď ťa ten tichý hlások varuje, aby si niečo nerobil, nerob to.“
  •  „Keď si smutný, lebo ti tvoj tichý hlások povie, že niečo, čo si urobil bolo zlé, povedz to maminke alebo ockovi. Neignoruj ten hlások.“
  •  „Ako sa cítiš po tom ako si ________ [doplňte nejaký hriech, ktorý dieťa spravilo]? Hovorí ti ten malý hlások, že to nebolo správne?

(Nie každé dieťa by opísalo svoje svedomie ako hlások, ktorý počujú vo svojej hlave. Niektoré majú len silný pocit, že niečo je správne, alebo nesprávne. Je to také neotrasiteľné presvedčenie.)

Povedzte svojím deťom, že svedomie je neoceniteľný dar od Boha, ktorý by nemali ignorovať. Funguje ako varovný systém, ktorý ich môže ochrániť od veľkého zranenia. Keď sa náš prst čo i len priblíži k horúcej platničke, náš nervový systém nás reflexne prinúti ruku stiahnuť, aby sme sa vyhli väčšej bolesti a zraneniu. Rovnakým spôsobom by nás vina, ktorú cítime vďaka nášmu svedomiu, mala viesť k tomu, aby sme sa obrátili od svojho hriechu k Ježišovi. Boh ti dal pocit viny pre tvoje dobro. Neignoruj ho, ani ho nepotláčaj.

5. Buďte príkladom počúvania svojho svedomia tak, že sa svojim deťom ospravedlníte, keď ste voči nim zhrešili

Aj rodičia sú hriešnici. Pravidelne voči našim deťom hrešíme – niekedy priamo (napríklad, keď sa hriešnym spôsobom hneváme alebo s nimi nemáme trpezlivosť) a niekedy nepriamo (napríklad, keď hrešíme voči niekomu inému v ich prítomnosti).

Vždy, keď zhrešíme, je to pre nás príležitosť byť príkladom pokánia. Môžete svojim deťom povedať niečo takéto: „Ocko zhrešil, pretože s tebou nemal trpezlivosť. Boh mi to pripomína a svedomie mi nedá pokoj. Je mi to ľúto. Poprosil som Boha o odpustenie a teraz by som chcel poprosiť teba. Mohol by si mi prosím odpustiť, že som bol netrpezlivý?“

6. Vysvetlite svojim deťom, prečo majú ľudia rôzne svedomia

Žiadny človek nemá také isté svedomie ako niekto iný. Preto existujú pasáže ako Rim 14 a 1Kor 8. Zvykneme si myslieť, že naše vlastné svedomie je v presnom súlade s Božou vôľou, ale všetci máme slepé miesta, kde potrebujeme naše svedomie prestaviť tak, aby fungovalo presnejšie. Vysvetliť toto bolo ťažké aj v knihe pre dospelých. Tak ako to vysvetliť deťom?

V mojej knihe pre deti som sa to snažil urobiť tak, že som porovnával pravidlá dvoch rôznych domácností. V jednej rodine možno od detí chcú, aby si umyli ruky pred jedlom a aby si ráno ustlali posteľ, v inej to rodičia nevyžadujú. Spraviť to alebo to nespraviť nie je samo o sebe ani správne ani hriešne. Pre pravidlá v rodine sa na deti vzťahuje verš Ef 6:1: „Deti, poslúchajte svojich rodičov v Pánovi, lebo tak je to spravodlivé.“

7. Neustále svojim deťom pripomínajte, že iba Ježiš môže očistiť ich svedomie

Rozhovory o svedomí môžu byť dobrým spôsobom, ako sa spoločne tešiť z evanjelia, lebo Kristova krv očisťuje naše svedomie (Heb 9:14). Ježiš žil, zomrel a vstal z mŕtvych pre hriešnikov a keď sa odvrátime od našich hriechov a začneme mu veriť, môžeme k Bohu pristupovať „so srdcom očisteným od zlého svedomia a s telom obmytým čistou vodou“ (Heb 10:22).

Nech vám Boh pomáha smerovať vaše deti k Ježišovi, keď ich budete učiť o svedomí.