Článok patrí do série každodenných zamyslení nad knihou Genezis s názvom Ako bolo na počiatku.
Tu predstúpil k nemu Júda a vravel: Prosím, pane môj, dovoľ, aby tvoj sluha smel povedať niekoľko slov svojmu pánovi… Ako prídem k tvojmu sluhovi, môjmu otcovi, keď chlapec, na ktorom celou dušou lipne, s nami nebude? Keď zistí, že chlapca niet, zomrie. Tvoj sluha sa za tohto chlapca svojmu otcovi zaručil. Dovoľ teda, aby v otroctve u svojho pána zostal namiesto tohto chlapca tvoj sluha a chlapec nech odíde so svojimi bratmi. Ako by som mohol prísť k svojmu otcovi, keby chlapec nebol so mnou? Mohol by som sa dívať na utrpenie, ktoré by postihlo môjho otca?
Genezis 44: 18, 30 – 34
Na scénu vystúpi Júda. Najprv stojí na čele bratov, ktorí sa vrátia do domu pána zeme. Keď už stoja pred Jozefom, stane sa ich hovorcom. Ale nakoniec už hovorí len sám za seba: Prosím, pane môj, dovoľ, aby tvoj sluha smel povedať niekoľko slov svojmu pánovi… Tu sa staneme svedkami Júdovho hlbokého pokánia. Je to pokánie človeka, ktorý sa nechal bytostne premeniť Bohom. Lebo pokánie neznamená len ľútosť nad hriechom, neznamená iba vyznanie viny. Pokánie vo svojej najhlbšej podstate je zmena myslenia, zmena postojov života. A túto zmenu vidieť práve na Júdovi, keď z nositeľa sebectva sa stane nositeľ dôslednej lásky.
Veď kto je Júda? Ten, ktorý pred dvadsiatimi rokmi navrhol bratom, aby Jozefa predali do otroctva za dvadsať strieborných. Ale teraz, keď ide o Benjamína, sám sa ponúka za otroka miesto neho, keď hovorí Jozefovi: Dovoľ teda, aby v otroctve u svojho pána zostal namiesto tohto chlapca tvoj sluha. Júda nielen vyznáva svoju vinu z minulosti: Boh našiel neprávosť tvojich služobníkov (v.16, Roh). On sa v prítomnosti aj prejaví, dokáže ako zmenený človek, keď seba ponúkne miesto Benjamína. Júda prežije svoj bytostný prerod, keď sa prestane obhajovať, kapituluje pred Bohom, berie na seba zodpovednosť za svoj život, za svoju vinu, a je ochotný obetovať seba miesto Benjamína. Opravnú skúšku skladá na výbornú. Takto vyzerá skutočné pokánie.
Ak človek neurobí krok od vyznania viny k náprave, k zmene, ešte pokánie neurobil. Napríklad ak od vyznania, že nehovoril pravdu, neurobí krok k hovoreniu pravdy, zostal stáť na pol ceste. Ak hriech, vinu len vyzná, ale sa v tej veci vôbec nezmení, klame sám seba. Potom príde podobná situácia a zachová sa rovnako ako v minulosti. Niet nič horšie ako povrchné pokánie, ktoré človeka nechá nezmeneného. Ktoré nás nechá nezmenených.
Pane, pomôž nám pochopiť, že cesta pokánia je cesta bytostnej premeny!
Každodenné zamyslenia sú prevzaté z publikácie AKO BOLO NA POČIATKU – úvahy na každý deň vydanej v roku 2021.
Ak by ste si chceli zakúpiť tlačenú knihu (10,- €) zamyslení, kontaktujte nás emailom.
