Keď si v daný deň prechádzate tok príspevkov vo svojom smartfóne – zvlášť vo volebnom roku -, hneď sú vám jasné dve veci.
Po prvé, zdá sa, že ľudia si už nevážia logickú koherentnosť a neznepokojujú ich zjavné nezrovnalosti. Začiatkom tohto roka som si v článku o metamodernizme všimol, že je to znepokojujúci príznak nášho kultúrneho momentu: „Mnohí metamodernisti sa neohradia, keď sa poukáže na ich nelogické názory. Neprekáža im vnútorná nekonzistentnosť ich protirečivých postojov.“ Život online je plný kognitívnej disonancie – ale my ju už ako disonanciu nevnímame. Zmierili sme sa s inkoherenciou. Takto sa žije v internetovom veku.
Po druhé, ako najvýraznejšia črta scrollovacieho života sa objavilo niečo nové; má to najväčšiu silu upútať našu pozornosť alebo nás priviesť k nejakej akcii (kliknutie, pozretie, vypočutie, nákup). Čo to je? Vibrácie (pozn. redaktora: vajby slang; vibe ang.).
Vajby sú platidlom našej doby, ktoré sa na obrazovkách všade na svete dávajú a prijímajú miliónkrát za minútu. Vo svete vajbov sú meméčka nad správami. Estetika nad argumentmi. Relatívnosť nad správnosťou. Pocity nad faktami. Nálada nad významom. Vibrácie sú fluidné, subjektívne a imúnne voči kritike alebo definícii. Vajb nemožno vyjadriť, replikovať ani znehodnotiť.
Čo sa týka dávania, vajby môžeme ovplyvniť len čiastočne. Môžete urobiť všetko pre to, aby ste „vydávali“ vajby, ktoré oslovia tých, ktorých sa snažíte osloviť, ale príťažlivosť vajbu spočíva v jej autenticite a nedá sa mikromanipulovať s jej existenciou. Posuny vajbov možno pozorovať, ale nemožno ich vyrobiť.
Pokúšať sa teda vyčarovať správny „vajb“ prostredníctvom alchýmie A/B testovania, fokusových skupín a prieskumu trhu je sebazničujúce. Vajby sú dobré len vtedy, keď sa objavia organicky, autenticky a náhodne. Sebavedome budovať kampaň na „dobrých vajboch“ je pochybná stratégia. Ak musíte upozorňovať na to, že máte dobrý vajb (podobne ako keď sa označujete za „relevantných“), váš vajb nie je dobrý.
Na strane prijímateľa sú vajby hnacím motorom pre spotrebiteľov: subjektívne zmysly, intuícia a vnútorné reakcie, ktoré nás vedú k tomu, aby sme im venovali alebo im nevenovali pozornosť, sledovali ich alebo ich nesledovali, prijímali alebo odmietali. V algoritmickom svete špehovania spotrebiteľov, ktorý stále viac sleduje, kto sme a čo chceme, je náš „vibračný radar“ silnou zbraňou odporu. Možno sme stratili schopnosť overovať si fakty. Ale môžeme si overiť vajby.
Víťazstvo vajbov nie je vo všeobecnosti dobrým vývojom. Ale je to miesto, kde sa nachádzame. Kresťanská múdrosť vo svete riadenom vajbami sa začína uvedomením si toho, ako nás sem dostala samotná štruktúra internetu.
Internet stvorený pre nekoherentnosť
Internet, ktorý bol pôvodne formovaný ako čistý prínos pre ľudstvo, svojou otvorenou a demokratizovanou povahou nakoniec neviedol k osvieteniu, ale skôr k „postpravdivému“ svetu informačného chaosu. Obrovské množstvo informácií, ktoré sa na nás valí zo všetkých strán a v každom čase, je väčšinou neoverené a neobsahuje jasné rozdiely medzi odborníkmi a neodborníkmi, faktami a názormi a (čoraz viac) ľuďmi a umelou inteligenciou. Prirodzene sa stávame podozrievavými voči takmer všetkému, čo vidíme na obrazovkách. Informačné preťaženie robí všetky informácie podozrivými.
Štruktúra internetového života „všetko, všade a naraz“ vysvetľuje aj to, prečo sme si zvykli na nesúlad. Neustále sme konfrontovaní s nesúvislými útržkami, protichodnými myšlienkami, súbojmi názorov a bičom naratívov, ktoré sa v reálnom čase drasticky menia (napr. hoax Jussieho Smolletta z roku 2019 alebo tohtoročná KateGate).
Byung-Chul Han správne poukazuje na túto „záplavu informácií“ ako na príčinu našej „naratívnej krízy“. Nie je prekvapením, že odtrhnutí od väčších obrazov a plávajúci v mori fragmentov strácame schopnosť nechať sa znepokojovať alebo si dokonca všímať nezrovnalosti. Keď sa naša myseľ stretáva len s nesúvislosťami, neregistruje ich ako odchýlku.
Digitálne médiá „neodmeňujú prezentáciu koherentného, kontextuálneho celku“, tvrdí Antón Barba-Kay, takže „obvinenie typu ‚dostal som ťa‘ z nekonzistentnosti má menší význam“. To je dôvod, prečo dnes politikom neškodia obvinenia z protirečení v takej miere ako napríklad v čase kandidatúry Johna Kerryho v roku 2004. Barba-Kay poznamenáva, že politická dôvtipnosť Donalda Trumpa spočíva v tom, že si uvedomuje, že „logická konzistentnosť je v našom online mediálnom prostredí málo dôležitá“.
V skutočnosti môže byť pre politikov výhodné mať divokú, rozptýlenú škálu neustále sa meniacich názorov. Tento prístup funguje, pretože napodobňuje internet, kde používatelia vedia, že môžu nájsť všetko, čo chcú, a pohodlne ignorovať všetko, čo sa im nepáči. Ak mi záleží na otázke X a môžem nájsť dôkaz, že určitý kandidát niekde v určitom bode povedal, že má rovnaký názor na otázku X, môžem si dovoliť podporiť tohto kandidáta (aj keď inde povedal, že nepodporuje otázku X, alebo povedal, že podporuje otázku Y, ktorá je v rozpore s otázkou X). Nekoherentnosť je v internetovom veku volebnou výhodou.
Dôležitejšie ako koherentné názory je presvedčivý vajb. Politici to vedia. Majú len malú motiváciu obťažovať sa s oznamovaním politických postojov. V moderných televíznych prezidentských debatách sa to ukázalo úplne jasne. Ak debata posunie nejakého voliča smerom k niektorému z kandidátov, nebude to kvôli obsahu politiky; bude to preto, že určité vajby s ním rezonovali – alebo ho odpudzovali.
Teraz je to všetko o dojmoch
Vzostup vajbov je čiastočne reakciou na obrovské kognitívne požiadavky, ktoré na nás kladie záplava informácií. Aj keby sme neboli takí skeptickí voči integrite informácií, ich obrovské množstvo je pre náš mozog príliš veľké. Prechod na vajby (podobne ako efekt kmeňového stáda, tribal herding ang.) je mechanizmom vyrovnávania sa s naším duševným vyčerpaním. Nemáme čas ani kapacitu skúmať každé tvrdenie alebo triediť všetky rozpory. To, či niečo „cítime“ alebo nie, je ľahšie zistiť ako to, či niečomu úplne rozumieme alebo s niečím súhlasíme. Ako pred viac ako sto rokmi poznamenal T. S. Eliot: „Keď nevieme alebo keď nevieme dosť, máme vždy tendenciu nahrádzať myšlienky emóciami.“
Inzerenti a politici vedia, že sme mentálne vyčerpaní, našu pozornosť je čoraz ťažšie získať a pravdepodobne sme príliš unavení na to, aby sme si čokoľvek prečítali (alebo pozreli) celé. Preto sa zameriavajú na rýchle dojmy, ktoré pôsobia skôr afektívne než mozgovo: fotografie, ktoré v našich feedoch vyniknú a spôsobia, že sa pri nich zdržíme o sekundu dlhšie, emotívne titulky, ktoré nám sprostredkujú všetko, čo chcú, aby sme vedeli, ľúbivé slová alebo obrazy, ktoré nám nemôžu pomôcť, ale zastavia nás na mieste.
„Upútavka“ (pozn. redaktora: clickbait) je zastaraný termín, pretože teraz sa inzerenti uspokoja s tým, ak mentálne zaregistrujeme dojem, pretože vedia, že dostatočný počet dojmov v priebehu času môže viesť potenciálnych zákazníkov k spotrebiteľskej akcii. „Dosah“ a „kliknutia“ boli kedysi hlavnými ukazovateľmi úspešnosti reklamy na internete. Teraz sú to dojmy. A dojem nevyvoláte obsahom alebo argumentmi. Dojem urobíte vajbami.
Zvážte, ako sa to všetko prejavuje pri online zoznamovaní. Tento svet sa rozhodne riadi dojmami a vajbami. Nezadaní muži a ženy si prezerajú možnosti potenciálnych budúcich partnerov rovnako rýchlo, ako prechádzajú cez TikTok alebo X. Prirodzene, rozdiel medzi swipovaním doľava a doprava sa odvíja od rýchleho, povrchného dojmu, ktorý profil urobí. Nezadaní sa neprebíjajú zoznamovacím bazénom tak, že by starostlivo skúmali hodnoty a presvedčenia potenciálnych nápadníkov. Vychádzajú z vajbov. Vyvoláva vo vás jeho alebo jej profil rozžiarené oči alebo máte z neho či z nej „ick“ (pozn. redaktora: pocit odporu alebo averzie)?
Vzostup „ick-u“ ako nového slangu je dôkazom éry vajbov. Čo presne vytvára reakciu „ick“ pri randení, sa nedá vyjadriť; je to len pocit, ktorý človek má, hlboko vnútorný impulz zobrať sa a utiecť. Pravdepodobne existuje aj pocit „ick“ mimo sveta randenia. Je to reakcia odporu, keď niekto, koho máme zvyčajne radi, urobí alebo povie na sociálnych sieťach niečo, čo sa nám nepáči (napr. priateľ nás prekvapí tým, že „lajkne“ politický príspevok na Instagrame, ktorý sa nám zdá odporný). Naša reakcia „ick“ môže byť dostatočná na to, aby sme zrušili sledovanie alebo ho pozastavili.
Príkladov je veľa. Zoberme si nedávny klip vysokoškolskej študentky Naimy, ktorá diskutuje s Charliem Kirkom o potratoch. V jednom momente Kirk požiada Naimu, aby definovala pojem „plod“, čo ju trochu vyvedie z miery. Namiesto odpovede okamžite prejde na komentár zameraný na vajb, keď povie, že Kirkov úsmev je „hrozný“, za čo ju publikum odmenilo potleskom. Je to krátky, ale poučný moment, ktorý odhaľuje rétorickú silu „ick-u“. Keď naše argumenty nezaberajú, odvolávame sa na dobrý alebo zlý vajb, ktorý vydáva náš partner: vzhľad, tón, inteligencia, vek („OK boomer“). Je to argumentačný ťah, ktorý vo svete riadenom vajbami čoraz viac funguje.
Múdrosť vo svete vajbov
Ako žiť múdro ako kresťania vo svete vajbov?
Jedným z kľúčov musí byť uvedomenie si, aké klamlivé môžu byť „vajby“ a rýchle dojmy. Musíme analyzovať svoje vlastné dojmy a pýtať sa, či sú naše pominuteľné vnemy správne usporiadané. Je to stará rada „nesúď knihu podľa obalu“: nepodľahni bláznovstvu nechať sa oklamať zdaním (pozri 1Sam 16:7; Prís 31:30).
Musíme spomaliť, aby sme si overili svoje dojmy. Skôr ako na niečo kliknete, zastavte sa a spýtajte sa sami seba, prečo klikáte. Pridajte medzi dojem a svoje konanie iotu trenia. To môže byť rozdiel medzi tým, či sa necháte hlúpo oklamať, alebo budete múdro rozlišovať. V našej prestimulovanej, kognitívne zahltenej dobe nám múdrosť umožňuje počas scrollovania robiť úsudky, či „kliknúť alebo nekliknúť“.
Zamyslite sa nad tým, ako nám Príslovia 26 radia reagovať na hlupákov (ktorí sú všade v našich každodenných tokoch príspevkov). Na prvý pohľad sa zdá, že táto rada si protirečí. Vo verši 4 sa píše: „Neodpovedaj bláznovi podľa jeho bláznovstva, aby si nebol ako on“. Hneď za tým nasleduje v 5. verši „Odpovedz bláznovi podľa jeho bláznovstva, aby sa sám sebe nezdal múdry“. Tak ktoré z toho? Keď niekto na sociálnych sieťach povie alebo urobí niečo zjavne hlúpe, ozveme sa alebo nie?
Príslovia 26:4-5 skôr než na protirečivosť poukazujú na diferencovanú, situačnú povahu múdrosti. Múdrosť zhodnotí daný okamih a reaguje správnym spôsobom. Je skôr pohotová a prispôsobivá než šablónovitá a predpísaná. Múdrosť je rezervoárom celostnej zhody osoby s Božou pravdou, ktorá nachádza vyjadrenie v našich slovách (v tom, čo hovoríme a čo nehovoríme), v našich skutkoch a – čo je dôležité vo svete vajbov – v našej intuícii.
Ako teda môžete byť verní a pravdiví vo svete vajbov? Sýťte svoju dušu takým spôsobom, ktorý vyživuje vašu múdrosť. Obklopte sa ľuďmi, ktorým záleží na čestnosti a ktorí posilňujú vaše múdre návyky. V nasledujúcich rokoch budeme pravdepodobne potrebovať konkrétnejšie taktiky, keď sa pustíme do učeníctva a budeme sa orientovať v duchovných výzvach vo svete, v ktorom dominujú vajby. Nikdy však nebudeme potrebovať menej ako biblickú múdrosť. Takže začnite tam.
Poznámka redaktora: Preložené z anglického jazyka. Zdroj: The Gospel Coalition