Poznámka redaktora: Text je pokračovaním článku Aký je náš Boh.
Silná stránka tejto cirkvi vyviera z jej poznania Otca a jej slabiny z jej zanedbávania Syna a Ducha. Ich bohoslužby odrážajú charakteristiky Otca, darcu stability a poriadku a podporovateľa ľudskej spoločnosti. Jej obľúbenými piesňami sú: Veľký je Boh! On Stvoriteľ náš; Svätý, svätý, svätý je náš Boh! Každé nech srdce na česť Mu plesá! Otec nie je len stvoriteľ a udržovateľ života, ale vykonáva aj prozreteľnú starostlivosť o jednotlivcov i národy. Oslava Božej prozreteľnosti je teda tiež dôležitou stránkou duchovnosti takejto cirkvi.
Viera v Otcovstvo Boha vedie k pozitívnemu zdôrazňovaniu hodnoty všetkých ľudí a viere v rodinu celého ľudstva. Takáto cirkev sa preto zdráha vytyčovať svoje hranice, a naopak usiluje sa zahrnúť do všetkých ľudí dobrej vôle. Ochotne podporuje charitatívne ciele aj bez toho, aby ich dôkladnejšie preverovala. Táto cirkev dobre funguje ako miestne spoločenstvo. Pravidelne usporadúva podujatia na vzdelávanie, profesijné kluby a pod. Pri takýchto stretnutiach sa povzbudzujú Bohom dané schopnosti ľudí. Prihovárajú sa Pánu Bohu, udržovateľovi ľudskej spoločnosti a darcovi mieru a spravodlivosti. Božia vláda sa prejavuje v spolupráci všetkých ľudí dobrej vôle. Starostlivosť o celú rodinu ľudstva sa prejavuje zbierkami pre hladujúcich a príležitostnými politickými akciami.
Základná teológia tejto cirkvi sa odráža aj v jej užívaní Biblie a sviatostí. Pre svoje špecifické bohoslužby používa také, ktoré vyjadrujú otcovstvo Boha a zodpovednosť ľudí, ako napríklad Žalm 23: Hospodin je môj pastier; Žalm 46: Boh je naše útočište i sila; Kristovo zhrnutie Zákona ako lásky k Bohu a blížnemu; podobenstvá, ktoré hovoria o ľudskej zodpovednosti; a prirodzene, modlitba Pánova. Krst a eucharistia sa slávia skôr ako sviatosti stvorenia, než spasenia. Krst detí je vďakyvzdaním za telesné narodenie a pripomínaním detských cností, akou je dôvera nebeskému Otcovi. Eucharistia je vďakyvzdaním za všetky Božie dary (predstavovanými chlebom a vínom) a obeťou celého života Bohu. Sviatosti sa tak vyvinuli na akúsi teológiu „Vďakyvzdania za úrodu“ a samotné vďakyvzdanie za úrodu nadobúda takmer sviatostný význam.
Mnohé silné stránky cirkvi Otca pochádzajú z jej dôrazu na hodnoty stvorenia, diela nebeského Otca. Ľudia sú rešpektovaní pre ich kvality, dary a ľudský potenciál. Ľudia, ktorí prispievajú k blahu spoločnosti, sú oceňovaní a ctení. Obetovať svoj život Bohu znamená dať svoje schopnosti do služby Bohu vo svete.
Tento zbor má aj slabiny, ktoré vyplývajú z jej zanedbávania Krista a Ducha. Ak je táto cirkev silná v dôraze na stvorenie, je slabá ohľadne spasenia. Ak je silná v dôraze na Boha ako podporovateľa ľudského života, je slabá ohľadne Božieho zasahovania do každodenného života, stretnutia s Kristom, pokánia a ohľadne prekvapivého diela Svätého Ducha.
Zanedbávanie spasenia spôsobeného Kristom patrí medzi najvážnejšie dôsledky v živote tejto cirkvi. Jej pozitívny dôraz na hodnoty ľudstva nie sú vyvážené pravdou o našej hlbokej potrebe odpustenie v Kristovej smrti. Táto cirkev má tendenciu podceňovať situáciu človeka ako hriešnika. Na jednej strane uvoľnené normy sveta a na druhej strane neposkytuje skutočnú nádej pre tých, ktorí si uvedomujú svoju hriešnosť. Totiž cirkev, ktorá nekáže o spasení, asi nebude kázať ani o súde a milosti. Bude mať rozpaky nad kázňou o hriešnosti a bude sa rozčuľovať nad evanjeliom, podľa ktorého prostitútky predídu úctyhodných ľudí do Božieho kráľovstva. Vo svojom najhoršom prevedení ponúka ubezpečenie pre tento život namiesto večného života v Kristu a žiadnu nádej pre tých, ktorí morálne alebo osobne zlyhali.
Takáto cirkev nechce dovoliť Bohu, aby narušil hladký priebeh života a bohoslužieb, ktorý tak veľmi podporujú. Kresťanský život si predstavujú ako postupný rast; náhle konverzie sa považujú za škodlivé. Absolútnou požiadavkou na bohoslužby je „dôstojnosť a poriadok. Akékoľvek narušenie Duchom by vyvolalo najprv zlovestné ticho a potom zdrvujúcu kritiku pri nedeľnom obede.
Taká je teda karikatúra cirkvi Otca v jej sile i slabosti. Je to dobrá cirkev vo svojom vzťahu k Otcovi. Je to zlá cirkev vo svojom zanedbávaní Syna a Ducha.
