Ak by ste vošli do našej kuchyne, na stene zbadáte obraz s biblickým veršom:
Lepší je pokrm zo zeleniny tam, kde je láska,
ako vykŕmený vôl tam, kde je nenávisť. Prís 15:17
Nie som veľký fanúšik veršíkových obrazov v domácnostiach, tento je však pre našu rodinu veľmi dôležitý. Bol jedným z princípov, podľa ktorého sme kládli základy nášho domova v ranom období nášho manželstva. Odvtedy sú pre nás pohostinnosť, otvorená domácnosť, spontánne i organizované návštevy silnou súčasťou našich životov.
Dovoľte mi vám ukázať prečo je pohostinnosť pre nás tak dôležitou témou.
Biblický dôvod
Predčasom som dostal otázku „…ale kde sa v Biblii spomína pohostinnosť?” Mal som chuť odpovedať: „Všade!” Celý biblický príbeh je totiž príbehom štedrého Boha, ktorý sa vo svojej obrovskej pohostinnosti skláňa, slúži, víta cudzincov a chystá im obrovskú nezaslúženú večnú hostinu.
Keď apoštol Pavol v 11 kapitolách listu Rimanom píše svoj najkrajší, hlboký teologický exkurz, v 12 kapitole ukazuje, ako sa táto teológia priemieta do praktického života. Alebo, ako sa táto ortodoxia stáva ortopraxiou. A tam čítame: „Voči cudzím buďte pohostinní” (1Tim 12:13). Autor listu Hebrejom nás v 13. kapitole, 2 verši vyzýva: „Nezabúdajte na pohostinnosť, lebo niektorí vďaka nej prijali ako hostí anjelov, hoci o tom nevedel”. A Peter nám vo svojom liste 1. Petrov 4:9 ukazuje, že pohostinné domácnosti začínajú s evanjeliom premenenými, pohostinnými srdcami: „Buďte navzájom pohostinní, bez šomrania”. No pre mňa najprekvapujúcejšou je zmienka v 1. Timotejovi 3:1-2 a Títovi 1:7-8, kde vidíme pohostinnosť medzi kľúčovými požiadavkami na vedúceho zboru. Nie je príznačné, že pohostinnosť je nutnou kvalifikáciou vedúcich cirkvi? Nie PhD z teológie, ale pohostinnosť…?
Kristologický dôvod
Ježiš, ako náš par excellence, nám ide príkladom aj v pohostinnosti.
Evanjeliá používajú 3x frázu: „Syn človeka prišiel…”
- Syn človeka prišiel hľadať a spasiť, čo zahynulo.“ Lk 19:10
- Syn človeka neprišiel dať sa obsluhovať, ale slúžiť a dať svoj život ako výkupné za mnohých.“ Mt 20:28
- ale do tretice: “Syn človeka prišiel jediac a pijúc”.
Prvé 2 verše ukazujú prečo Ježiš prišiel, ale v treťom príklade vidíme, ako prišiel. Áno, Ježiš prišiel zachrániť ľudí, prišiel dať svoj život ako výkupné, no Lukáš nám ukazuje, že spôsob, ako to robil, bol cez zvestovanie a stolovanie s hriešnikmi. Ježiš pri stole buduje spoločenstvo s hriešnikmi, v podobenstvách pripodobňuje Božie kráľovstvo k hostine. V Lukášovi vidíme, že stolovanie a pohostinnosť boli veľmi dôležité pre jeho misiu. Ukazujú a sprítomňujú jeho milosť, jeho záchranu i jeho kráľovstvo. (Viac o tom v knihe od Tima Chestera, A Meal with Jesus.)
Nielen, že Kristus nám ide príkladom k pohostinnosti, ale on nás zmocňuje do pohostinnosti. On je ten, ktorý sa priblížil k ľuďom, aby našli pokoj v Jeho prítomnosti. On je ten, ktorý ich pozýva do svojej „obývačky”, kde vďaka jeho obeti môžu úplne „vypnúť” a ich najhlbšie potreby sú naplnené. Slúžiaci kráľ premieňa svojou smrťou a vzkriesením naše srdcia. A tak, evanjelium vytvára pohostinné srdcia, a tie vytvárajú pohostinné domácnosti.
Kultúrny dôvod
Žijeme v silne polarizovanej spoločnosti. Posudzujeme sa podľa príslušnosti k politickej strane, k podpore či nepodpore Ukrajiny, podľa toho, či sme alebo nie sme očkovaní. A nejak v tom všetkom zabúdame, že sme rovnako stvorení ľudia. Dávame si nálepky, ktorým ani nerozumieme, ako „liberál”, „konzervatívec”, „neo-kalvinista” či „progresívec” a potom pristupujeme k sebe podľa týchto nálepiek.
Virtuálna komunikácia a argumentácia na sociálnych sieťach túto polarizáciu ešte viacej umocňujú.
Avšak, za jedným stolom sme aspoň na chvíľu všetci na jednej lodi – rovnako hladní, rovnako odkázaní na nasýtenie, rovnako …ľudia.
Ak chcete vidieť ako pohostinnosť rozbíja polarizáciu, pozrite si príbeh Rossarie Batterfield, bývalej lesby, ktorú si Ježiš zachránil cez zámernú a úprimnú pohostinnosť presbyteriánskej kazateľskej rodiny. (Video v anglickom jazyku si môžete pozrieť na tomto odkaze.)
Misijný dôvod
Nakoniec v tomto polarizovanom svete sa práve pohostinnosť môže stať úžasným misijným nástrojom pre ľudí, ktorých Boh posiela do našich životov. Ako píše Pat Ennis vo svojom článku, pohostinnosť môže byť motorom evanjelizácie.
Cirkev 21. storočia si vypestovala vysoko sofistikované postupy a nástroje evanjelizácie. K dispozícii sú školenia, online a mediálne zdroje, semináre, príručky a metodologické knihy. Keď však študujeme Písmo, taktiež zisťujeme, že domácnosť slúžila ako centrum evanjelizácie v ranej expanzii kresťanstva.
Praktizovanie pohostinnosti
Ako teda nasledovať Krista pri praktizovaní pohostinnosti lepšie? Nechajme sa inšpirovať 7 úplne praktickými princípmi, v ktorých môžeme neustále rásť v pohostinnosti (prevzaté z knihy T. Merida, Faithful church planter):
- Rozšír svoj zoznam pozvaných. (Lk 14:12-14)
- Slúž pozvaným, nesnaž sa urobiť na nich dojem.
- Aj keď je dôležité, že potrebuješ miesto na oddych, vyhýbaj sa predstave: môj dom – môj hrad.
- Venuj pozornosť tomu, čo majú ľudia radi a čo potrebujú.
- Zváž svoj kontext, schopnosti a plánuj!
- Zapoj do svojej pohostinnosti aj iných členov zboru.
- Uč sa srdečne privítať ľudí, úprimne sa s nimi baviť a vďačne sa rozlúčiť
A ak naše srdcia budú premenené Kristovou štedrou pohostinnosťou voči nám hriešnikom, budeme úprimnejšie a kvalitnejšie praktizovať pohostinnosť voči priateľom i cudzincom. Vo svete radikálne polarizovanom budú naše pohostinné srdcia, domácnosti a zbory svietiť ako hviezdy na tmavej oblohe, kým očakávame na tú najlepšiu hostinu: Šťastní sú tí, čo sú povolaní na Baránkovu svadobnú hostinu.
