Keď hovorím „pokoj“, nemám na mysli absolútnu neprítomnosť konfliktu či nepriateľstva. Myslím tým skôr prežívanie radostnej vyrovnanosti a takú bohatú mieru medziľudskej komunikácie, akú len zvládnete: vzájomná plnosť a milota, otvorenosť, sloboda, láskavosť, úprimný opätovaný pohľad očí, pokoj bez postranných úmyslov. O takom pokoji hovoríme.
A tak sa mu prizrime. Začnem prvým kľúčom. Je ich viacero. Kľúč ku každému jednému z týchto troch vzťahov pokoja udržuje spolu pri sebe to, čo držali pohromade anjeli. Sláva Bohu, pokoj nám — jedno s druhým zároveň (Lk 2:14). Ak poviete: mňa láska, obdiv, ani úcta k Božej sláve nezaujíma, ide mi len o ten pokoj, potom ho nedostanete. Oni sa totiž nedajú oddeliť. Nedovolia vám to anjeli. Nedovolí vám to Boh. Božím zámerom je darovať nám pokoj založený na tom, že On je tá najvýznamnejšia —najslávnejšia — osoba v našom živote.
V Novej zmluve je Boh päťkrát nazvaný Bohom pokoja. Ježiš povedal: „Pokoj vám zanechávam, svoj pokoj vám dávam“ (Jn 14:27). A Pavol povedal: „Lebo On (Ježiš) je náš pokoj“ (Ef 2:14). A tak, ak hovoríte: „Áno, chcem pokoj, ale nechcem slávneho Boha; chcem pokoj, ale nechcem zvrchovanosť Ježiša,” potom ten pokoj nebudete mať. Totiž On bude naším pokojom preto, lebo bude naším Bohom. „Sláva Bohu na výsostiach a pokoj na zemi.“ Áno, anjeli to hovoria správne. Anjeli to od seba neoddeľujú. Ak túžime po tom, aby v našich životoch zavládol pokoj, musí v nich vládnuť Boh. Lebo náš pokoj, to je On.
Kľúčom k pokoju je teda sláva vzdaná Bohu a pokoj ľuďom — ale nie jedno bez druhého. Ide teda o to, mať srdce, ktoré vzdáva Bohu slávu; pre ktoré je Boh všetkým; ktoré ďalej zjavuje Božiu nádheru; ktoré Boha obdivuje, nesmierne si ho váži a miluje. Srdce, ktoré svätí Božie meno a zažíva i teší sa z vyrovnanosti a pokoja, z úprimnosti a otvorenosti, z pohotovosti k odpusteniu a z vnímavosti sŕdc — tak, že ľudia sa necítia odradení, ale vítaní, aj vrátane starých nepriateľov! Čo však udrží tieto veci pokope? Je to viera. Dôvera Božím zasľúbeniam vykúpeným Ježišovou krvou. A je tu jeden kľúčový verš. Je pre mňa v mojom živote nesmierne vzácny. Milujem tie slová — celkom jednoduchý verš z Listu apoštola Pavla Rimanom 15:13: „Boh nádeje nech vás naplní všetkou radosťou a pokojom vo viere.“
Neviem, ale jasnejšie sa to už snáď ani nedá povedať. Ako získam radosť a pokoj od Boha nádeje? Ako sa mi to podarí? Čo ma spojí s Bohom a jeho pokojom? Je to viera. Robí sa to vierou. Skrze vieru prísľubom, ktoré Ježiš zaplatil vlastnou krvou. Toto bude ďalším kľúčom pri našom skúmaní vzťahov. Poďme na to:
Pokoj vo vzťahu s Bohom. Tento pokoj, presne tento pokoj, je základom všetkých ďalších foriem pokoja. Ak sa snažíte upokojiť svoju myseľ a utíšiť svoje srdce, vniesť pokoj do svojich pocitov viny a do nepokoja, ktoré sa k vám vracajú, ak sa o to snažíte bez toho božieho pokoja, alebo ak sa snažíte udržať svoju rodinu pohromade, a mať v práci s kolegami či nadriadenými pokojné vzťahy, možno sa vám to do istej, ohraničenej, miery podarí, no určite to nepretrvá; a hlavne nie do večnosti. Každý vnútorný pokoj, a každý navonok zachovaný pokoj, sa zakladá na nasledujúcej vertikálnej skúsenosti: Mám pokoj vo svojom vzťahu s Bohom? Je medzi nami otvorená a jasná komunikácia? Sme priatelia?
Asi ste uhádli, že kľúčovým textom je tu List apoštola Pavla Rimanom 5:1: „A tak ospravedlnení z viery (čiže „skrze to, že veríme“) máme pokoj s Bohom skrze svojho Pána Ježiša Krista.“ Keďže sme ospravedlnení z viery — veriac, dôverujúc mu a všetkým jeho prísľubom pre mňa — tak teda zažívame pokoj.
Už len slovo k ospravedlneniu. Ospravedlnenie, byť ospravedlnení, znamená, že Boh prehlásil, že ste spravodliví. Boh o vás prehlasuje, že ste v práve, spravodliví, čistí, dokonalí, prijateľní. Áno, presne tak. Toto On prehlasuje o vás. Ako to? Ja predsa nie som spravodlivý. Nie, tu ide o to, čo hovorí evanjelium. Je to skrze vieru. Vieru v Ježiša, základ, Toho, ktorý nás krvou vykúpil, Toho, ktorý splní každý prísľub. Verím v Ježiša, a keď v Neho verím, som s Ježišom zjednotený a to, čím sa Ježiš stal, stal sa pre mňa a kvôli mne — a tak sa Boh pozerá na jeho spravodlivosť akoby bola mojou, a na jeho trest akoby som ho podstúpil ja sám. Preto, aj napriek všetkým mojim hriechom, je Boh mojim priateľom.
Toto je ten rozdiel, ktorý vzniká, keď na svet prichádza Kristus, zomiera za naše hriechy a On sám sa stará o našu dokonalosť. A my veríme. My mu dôverujeme. Boh prehlasuje: si ospravedlnený. Pokoj.
Kroky mnohých ľudí, ktorí bežne do kostola nechodia, tam tento týždeň povedú. Nezaujímajú sa nevyhnutne práve o Krista či Bibliu, spásu či spravodlivosť. Rád by som povedal čosi veľmi jasne teraz, keď som sa snažil vysvetliť, čo je pokoj s Bohom skrze Ježiša. Nedá sa získať našimi skutkami. Nedá sa získať vďaka našej tradícii, či už je baptistická, katolícka alebo luteránska, metodistická či presbyteriánska. Nedá sa získať krstom. Nedá sa získať členstvom v cirkevnom zbore. Nezabezpečíme si ju svojou zbožnosťou. Ani vďaka našim predkom. Prichádza iba s vierou.
Toto je jadro nášho evanjelia: Kristus zomrel za nás. Kristus nám poskytol spravodlivosť, ktorá nám nepatrila, a Kristus niesol náš trest. A Jeho ponuka platí pre každého jedného človeka, no nedá sa prijať inak ako vierou. Keď túto vieru máme, zjednocujeme sa s Ním a Jeho spravodlivosť sa stáva našou vlastnou — a v našom vzťahu s Bohom vládne pokoj. A neexistuje nič iné, vďaka čomu sa večer lepšie zaspáva.
Poznámka redaktora: Preložené z anglického jazyka. Zdroj: Chcem viac
