Robenie novoročných predsavzatí je jednou z mojich najobľúbenejších činností na konci roka. Každý rok ma povzbudzuje myšlienka, že za 12 mesiacov sa stanem (aspoň trochu) lepším človekom. Ale v žiadnom roku sa mi nepodarilo udržať odhodlanie v mojich predsavzatiach dlhšie ako niekoľko mesiacov. Snažil som sa byť vytrvalejší (Predsavzatie č. 12 – 1988), vybudovať si pevnú vôľu (Predsavzatie č. 9 – 1993) a dokonca som si „predsavzal“ dodržiavať svoje predsavzatia (Predsavzatie č. 1 – 1998). Zdá sa, že nič z toho nefunguje.
Tento rok skúšam niečo iné. Namiesto toho, aby som si dával len nové predsavzatia, mám v úmysle vytvoriť si nové návyky.
Ako návyky vytvárajú charakter
Spomeň si na svoje denné aktivity. Modlil si sa alebo si čítal Bibliu? Dal si si pred obedom alebo večerou maškrtu? Skontroloval si si e-mail alebo sociálne siete po prijatí oznámenia na smartfóne?
Hoci sa môže zdať, že tieto činnosti nemajú veľa spoločného, všetky majú spoločnú črtu: zvyčajne sa vykonávajú zo zvyku.
Návyk je opakujúci sa, často nevedomý vzorec správania získaný častým opakovaním. Návyky, či už dobré alebo zlé, sú správanie alebo postupy, ktoré sa tak zakorenili, že sa často vykonávajú bez vedomého premýšľania. Ak vyhľadávame automat na jedlo o 15.00, je to pravdepodobne preto, že sme si vypestovali návyk dať si popoludňajšie občerstvenie. Ak by nás niekto konfrontoval a spýtal sa, prečo si kupujeme sušienku a limonádu, povedali by sme, že sme hladní. Pravdou však je, že jednoducho opakujeme vzorec správania, ktorý sa zakorenil v našej každodennej rutine.
Návyky riadia naše správanie, ktoré následne formuje náš charakter. Nikto sa jedného dňa nezobudí a nezistí, že sa u neho zrazu vyvinul buď nemorálny, alebo zbožný charakter. Práve prostredníctvom návykov vzbury voči Bohu sa stávame „otrokmi hriechu“ a prostredníctvom návykov poslušnosti a toho, že sme sa stali zo srdca poslušnými „vzoru učenia, ktorému ste boli zverení,“ sa stávame „otrokmi spravodlivosti“ (Rim 6:15-18).
Náš charakter sa formuje na základe reakcií, ktoré robíme na tisíce rozhodnutí v priebehu nášho života. Väčšinou reagujeme bez toho, aby sme vedome premýšľali o tom, ako sa máme zachovať. Hovoríme pravdu, pretože sme si zvykli hovoriť pravdu. Časom sa stávame čestnými a dôveryhodnými, pretože zvyk hovoriť pravdu sa zakorenil v našom charaktere.
Vzhľadom na úlohu, ktorú návyky zohrávajú v duchovnom raste (alebo duchovnej degenerácii), je dôležité pochopiť, ako fungujú, ako sa formujú a ako možno pozitívne návyky vytvárať.
Ako fungujú návyky
Návyky vznikajú preto, lebo mozog neustále hľadá spôsoby, ako ušetriť námahu. Boh navrhol náš mozog tak, aby zautomatizoval všedné a rutinné úlohy (napríklad chôdzu), aby sme mali viac duševnej energie na duchovné alebo kultúrne úlohy (napríklad uctievanie alebo tvorbu piesní).
Každý návyk sa začína vzorcom správania nazývaným „návyková slučka“, ktorý pozostáva z podnetu, rutiny a odmeny. Podnet je typ spúšťača, ktorý mozgu povie, aby prešiel do automatického režimu a začal rutinu, čo je samotné správanie. Posledným krokom je odmena, vnútorný alebo vonkajší podnet, ktorý uspokojí váš mozog a pomôže mu zapamätať si slučku návykov.
Zoberme si napríklad jeden z najčastejšie praktizovaných návykov osobnej hygieny. Keď sa večer chystáte ísť spať (to je podnet), váš mozog vám pripomenie, aby ste si umyli zuby (to je rutina). Svieži, čistý pocit, ktorý z toho vyplýva, poskytuje pozitívny zážitok (to je odmena).
Ak zabudnete dodržať túto rutinu, môže sa stať, že vám mozog pošle pripomienku alebo signál, že niečo nie je v poriadku (zvyčajne po tom, ako sa pohodlne uložíte do postele). Je to preto, že návyky uspokojujú neurologickú túžbu – náš mozog sa teší na pocit naplnenia, ktorý prichádza s dokončením rutiny. Z rovnakého dôvodu je ťažké neskontrolovať si e-mail, keď nám príde upozornenie. Aj keď vieme, že e-mail je niečo, čo sa dá vybaviť neskôr, náš mozog chce, aby sme „uzavreli slučku“ dokončením našej návykovej rutiny.
Ako si vytvoriť návyk
Ak si chcete vytvoriť nový cnostný návyk, použite nasledujúce štyri kroky:
Identifikujte návykovú slučku – Nový vzorec správania, ktorý chcete vytvoriť, napríklad na základe predsavzatia, bude pozostávať z návykovej slučky: podnetu, rutiny a odmeny. Venujte niekoľko minút premýšľaniu a zapíšte si detaily jednotlivých častí slučky. Pre náš príklad použime návyk každodenného čítania biblických zamyslení. Na vytvorenie rutiny – hlavnej činnosti návyku, ako je napríklad skutočné čítanie biblických zamyslení – budeme musieť identifikovať potrebné materiály (napr. prístup k Biblii a sprievodnú knihu so zamysleniami) a stanoviť čas, v ktorom môžeme dôsledne vykonávať slučku návyku (napr. ráno, pred prácou).
Čím viac budete rozumieť vytváranej návykovej slučke, tým ľahšie identifikujete prípadné problémy, ktoré by vám mohli brániť v tom, aby sa z nej stalo návykové správanie.
Izolujte podnet – Podnety sú signály, ktoré nám hovoria, aby sme začali rutinný návyk. Charles Duhigg vo svojej knihe Sila zvyku uvádza, že výskum ukázal, že takmer všetky návykové signály patria do jednej z piatich kategórií: miesto, čas, „citové rozpoloženie“, „iní ľudia“ a „bezprostredne predchádzajúca činnosť“. Vyberte si pre svoju návykovú slučku taký podnet, ktorý využije čo najviac z týchto kategórií. Naším podnetom by napríklad mohlo byť vchádzanie na parkovisko v práci (miesto a bezprostredne predchádzajúca činnosť) o 8:40 (čas), keď sa nám uľaví, že sme mimo premávky (citové rozpoloženie), a keď v okolí nie je nikto iný (iní ľudia).
Vytvorte odmenu – Pri vytváraní cnostného návyku môže byť fáza odmeny najťažším krokom návykovej slučky. Prečo by sme mali byť odmeňovaní za to, že robíme niečo, čo by sme aj tak mali robiť? A nie je návyk – napríklad naše čítanie biblických zamyslení – odmenou sám o sebe? Je pochopiteľné, že môžeme mať pocit viny z odmeňovania sa za rozvíjanie dobrého návyku. Majte však na pamäti, že sa neodmeňujete za to, že robíte správnu vec, ale trénujete svoj mozog, aby si vytvoril neurologickú túžbu. Ak si po prečítaní zamyslenia na každý deň dáme „odmenu“ (napríklad zjeme malý kúsok cukríka), nie je to v skutočnosti preto, aby sme sa odmenili za svoj výkon; je to len spôsob, ako priamo ovplyvniť, ako bude náš mozog reagovať na návykovú slučku.
Plánujte a vyhodnocujte – Dôvod, prečo je ťažké vedome si vytvoriť návyky, je ten, že sa ešte nestali návykom. Práve vedomá časť – uistenie sa, že váš mozog je aktívne sústredený na návykovú slučku – sa stáva kameňom úrazu.
Aby sa z návykovej slučky stal zakorenený návyk, vyžaduje si to úsilie a vytrvalosť. Potrebujete plán, ktorý načrtne, ako sa vysporiadate s prekážkami a čo urobíte, keď nesplníte svoj plán a budete sa potrebovať vrátiť na správnu cestu. Podobne budete musieť svoju návykovú slučku neustále vyhodnocovať, aby ste sa uistili, že máte účinné podnety a odmeny.
Samotné predsavzatia môžu byť užitočným nástrojom. Ich kombináciou s návykmi však môžete vytvoriť mocný nástroj premeny svojho charakteru a pomôcku k zbožnejšiemu životu.
Poznámka redaktora: Preložené z anglického jazyka. Zdroj: The Gospel Coalition
