14 Lebo ak vy odpustíte ľuďom ich previnenia, aj vám odpustí váš nebeský Otec. 15 Ale ak vy neodpustíte ľuďom, ani vám váš nebeský Otec neodpustí vaše previnenia. Matúš 6:14-15
21 Vtedy pristúpil k nemu Peter a povedal: „Pane, keď sa brat prehreší proti mne, koľkokrát mu mám odpustiť? Či až sedem ráz?“ 22 Ježiš mu odpovedal: „Hovorím ti, nie sedem ráz, ale až sedemdesiatkrát sedem. 23 Preto sa nebeské kráľovstvo podobá kráľovi, ktorý chcel účtovať so svojimi sluhami. 24 Keď začal účtovať, priviedli mu jedného, ktorý mu bol dlžný desaťtisíc talentov. 25 Pretože mu ich nemohol vrátiť, pán rozkázal predať jeho, jeho ženu, deti i všetko čo mal, a dlh splatiť. 26 Tu mu sluha padol k nohám a na kolenách ho prosil: ‚Pozhovej mi a všetko ti vrátim.‘ 27 Pán sa nad sluhom zľutoval, prepustil ho a dlh mu odpustil. 28 Len čo ten sluha odišiel, stretol jedného zo svojich spolusluhov, ktorý mu bol dlžný sto denárov. Chytil ho, škrtil a volal: ‚Vráť, čo si dlžný!‘ 29 Spolusluha mu padol k nohám a prosil ho: ‚Pozhovej mi a vrátim ti.‘ 30 Ten však nechcel, ale odišiel a uvrhol ho do väzenia, kým mu nesplatí dlžobu. 31 Keď jeho spolusluhovia videli, čo sa stalo, veľmi sa zarmútili. Išli a oznámili svojmu pánovi všetko, čo sa stalo. 32 Tu si ho pán zavolal a povedal mu: ‚Ty zlý sluha, odpustil som ti celý dlh, pretože si ma prosil. 33 Nemal si sa teda aj ty zľutovať nad svojím spolusluhom, ako som sa ja zľutoval nad tebou?‘ 34 Jeho pán sa rozhneval a vydal ho mučiteľom, dokiaľ nesplatí celú dlžobu. 35 Tak aj môj nebeský Otec urobí vám, ak neodpustíte každý zo srdca svojmu bratovi.“ Matúš 18:21-35
Dôležitosť tejto témy je v tom, že Ježiš pridáva k modlitbe podmienku a hovorí: „Ak vy neodpustíte, ani vám sa neodpustí.“ Táto modlitba má niekoľko tém, o ktorých už dlhšie hovoríme. Jedna sa tu opäť opakuje. Myslím si, že je to dostatočný dôvod, aby sme si ju dobre všimli.
Ak ste zažili aké ťažké je odpúšťať, tak viete, prečo si to Ježiš toľko všíma. Myslím si, že príliš veľa veriacich ľudí je poviazaných neschopnosťou odpustiť. A je zaujímavé, že ten, kto neodpustí sa cíti ako vo väzení. Asi to nebude väzenie s bronzovými vrátami, ale môže to byť vaše vnútorné, psychické uväznenie.
Evanjelista Moody hovorí o jednej pani, ktorá chcela od Boha odpustenie. On jej hovoril, že môže mať odpustenie, ale aj ona musí odpustiť. Ona na to: Odpustiť? To radšej zomriem. Potom neskôr počul, že je na psychiatrii. Nie každý sa tam dostane, kto neodpustí, ale buďte si istí, že Satan vie využiť vašu neschopnosť, alebo neochotu odpustiť. Preto je dôležité, aby sme o tom rozmýšľali, pretože ten istý Moody hovorí, že táto modlitba Pánova je veľkým požehnaním pre svet. Ale Moody pokračuje a hovorí, že je aj veľkým osídlom. Mnohí sa na nej potkli a padli do zahynutia. Ak nie sme si schopní odpustiť, tak voláme na seba Božiu kliatbu. Odpusť nám ako my odpúšťame. Ja by som povedal, Pane, ty mi lepšie odpusť, ako ja odpúšťam. Ja neviem, či dobre odpúšťam.
Je vaše odpúšťanie ako Božie odpúšťanie? My sa neradi prirovnávame v našej kvalite k Bohu, ale Ježiš nám to v tejto modlitbe vkladá do úst a preto to tak musíme robiť. My by sme chceli mať odpúšťanie čím skôr za sebou. Teraz vám ešte odpustím a ak ešte raz, tak koniec. Koľko krát vám budem odpúšťať? Donekonečna? Ak chcete počítať do 77, tak to je dosť. Vieme asi, aké je to ťažké.
V takejto situácii sa nachádza ten človek z príbehu, ktorý sme čítali. Ježiš tam rozpráva, že bol dlžný 10.000 talentov. Od neho sa nečakalo, že bude odpúšťať, kým mal ten dlh. Ale keď mu bol odpustený, tak hovoril: Nemal si sa aj ty zľutovať, keď som aj ja tebe odpustil? My, ty aj ja, sme v tejto situácii. My máme svoj najväčší dlh v odpustení. Ak ste kresťania, tak váš najväčší dlh, váš večný dlh, nezaplatiteľný dlh bol odpustený. Teraz je otázka, čo my budeme robiť ďalej. Možno by sme mali chuť to – „ako aj my“ – vyškrtnúť. Odpusť nám a dosť. Ale nedá sa to odtiaľ vymazať. Odpusť nám, ako my odpúšťame. Ak my neodpúšťame, tak nemáme odpustené. Neodpustenie vedie k poviazanostiam a ja netvrdím, že všetky poviazanosti sú preto, že niekto neodpustil, ale stojí to za pozornosť. Súhlasíte? Nesmieme zabudnúť, že odpustenie nesmie byť individualistické, sebecké. Ak ja som dostal odpustenie, tak ho musím zdieľať so všetkými. Boh keď tebe odpustil, tak on odpustil aj všetkým, ktorí tebe ublížili.
Tretia časť odpúšťania je problém citový. Odpustenie a citový zážitok. Keď chcem odpustiť, ale neviem to prežiť. Neustále to bolí. Hovorím: Pane odpúšťam, odpúšťam, ale keď si na to spomeniem, tak ma zaplaví vlna bolesti, trápenia a ľútosti. Čo s tým? Otázka spravodlivosti je v tom náročná. Odpustenie nesmie znamenať schvaľovanie hriechu. V Liste Rimanom v 1. kapitole je napísané, že niektorí ľudia nielenže robia hriech, ale ho aj schvaľujú iným. Odpustenie nesmie znamenať schvaľovanie hriechu. Odpustenie neznamená, že ti odpúšťam preto, že to aj ja robím.
Opačná strana odpúšťania je, že keď odpúšťame, tak sa musíme vzdať odsudzovania ľudí. Odpustenie je dobroprajnosť voči človekovi zo srdca. Neznamená to, že ste mu odpustili hriech v tom zmysle, že už nemusí robiť pokánie, alebo že to môže robiť ďalej. Ale ste voči nemu dobro prajný, vzdali ste sa osobnej pomsty. Všetkých myšlienok na pomstu proti tomu človeku ste sa vzdali. To je odpustenie. Neprehlásili ste ho za spravodlivého pred Bohom, na to nemáte právo. Vy môžete odpustiť to, čo urobil vám. Ak ste pokladníkom vo firme, nemôžete odpustiť dlžníkom, pretože ste pokladník. Ľudia nie sú dlžní vám, ale vašej firme. Ak som kresťanom a ľudia sú dlžní Bohu, ja nemôžem povedať, to nie je hriech, čo si urobil. Ale môžem byť dobroprajný. Môžem sa vzdať osobnej pomsty.
Odpustenie nesmie znamenať zrušenie disciplíny. Niektorí rodičia si myslia, že keď deťom odpustia, že už nemusia dostať trest. To je absurdné. Ak Boh odpustí nejakému vrahovi, to ešte neznamená, že nedostane trest. Keď mu Boh odpustí, nezruší pozemský zákon. Odpustenie sa týka osobnej pomsty, mojich myšlienok, môjho vyrovnávania sa s niekým a týka sa predovšetkým večnosti. Ak spoločnosť má akosi existovať, tak odpustenie nemôže znamenať zrušenie disciplíny a zákonov. Aj keď došlo k pokániu u človeka, niektoré podlžnosti ten človek musí splatiť.
Ale ak nedošlo pri odpustení k pokániu, tak si musíme dať pozor, aby sme nenahradzovali Ducha Svätého. Tu odporúčam dobre si všimnúť čo Ježiš hovorí v Jánovom evanjeliu v 16. kapitole: „No keď príde (Duch svätý) usvedčí svet pokiaľ ide o hriech, spravodlivosť a súd.“ My sa niekedy bojíme odpustiť, alebo správať sa slobodne voči človekovi, lebo si myslíme, že si bude myslieť, že to nebol ani hriech. Alebo chceme nahradiť Ducha Svätého a obviňujeme ľudí z hriechu tým, že im to neustále pripomíname. Nebuďte Duchom Svätým. Duch Svätý vie ako má ľudí obviňovať. Odpustenie neznamená, že sa o veci nesmie hovoriť. Niekedy si myslíme, že ak sa niečo odpustilo, tak sa to už nesmie spomenúť. Ak sa nesmie o veci hovoriť, tak je tam urážlivosť. Kresťania sa nesmú správať tak, akoby sa nič nedialo, keď sa hreší.
Odpustenie znamená, že to, čo si odpustil nikdy nepoužiješ proti tomu, komu si odpustil. Kresťanské spoločenstvo, cirkev, by sme mohli definovať ako spoločenstvo, ktoré zdieľa Božie odpustenie. Keď bolo mne odpustené, máte všetci odpustené. Niet tu nikoho, od koho by som žiadal nejakú náhradu, ak mi niekto ublížil. To psychické oslobodenie skutočného odpustenia je v tom, že ste zabudli na to, že sa niečo stalo. Zabudli ste, že ste odpustili. Samozrejme, že často je to ťažké. Ak si pamätáte a hovoríte, ja som ti už päť krát odpustil, prosím vás, nenazývajte to odpustenie. To je výsmech. Nemôžete si pamätať, koľkokrát ste odpustili. Hovorím o bežných, každodenných ublíženiach, kde si uvedomujem, že Boh mne odpustil a ja to vraciam iným. Máš nárok na moje odpustenie, pretože ja som dostal odpustené 10.000 talentov.
Ale môžete namietnuť, že niektorí sú takí hriešnici, že nie je možné im odpustiť. Súbjektívne je každý z nás najväčší hriešnik. Iba Boh môže porovnávať naše hriechy. Ak začneš porovnávať svoje hriechy s niekým iným, nevieš, čo ti Boh odpustil. Apoštol Pavol v liste Rimanom hovorí, že si neospravedlnený ty, ktorý súdiš, lebo robíš to isté. Ak my neodovzdávame odpustenie ďalej, lebo ten druhý je horší ako ja, tak to je koniec. Nevieš, čo ti Boh odpustil. Vráť sa späť ku svojmu odpusteniu a potom budeš vedieť, čo tamtí urobili. Vráť sa k tomu, koľko Boh odpustil tebe. Apoštol Peter hovorí, že ľudia bývajú krátkozrakí veriaci, pretože zabudli na svoje odpustenie hriechov. Koľko krát do dňa si pripomínate, čo vám Boh odpustil? Tam je prameň odpustenia iným. Neporovnávajte. Nehovorte, tí sú horší. Ty si pre seba najhorší zo všetkých ľudí a ak to tak nevidíš, tak je s tebou niečo zle. Šírenie odpustenia je absolútne nutné. Kresťanské spoločenstvo je založené na zdieľaní odpustenia, na láske.
Poďme teraz na psychickú stránku odpustenia. Niekedy je odpustenie veľmi problematické, pretože čo ak ti niekto zabil partnera, alebo dieťa? Čo ak ti niekto tak ublížil, že si na vozíku? Čo ak ti niekto zničil život tým, že ti rozbil manželstvo. To je navždy. Čo ak tvojmu dieťaťu ublížil tak, že je na drogách? A čo deti, ktoré vyrastajú v detských domovoch, lebo rodičia ich zavrhli, alebo sú alkoholici. Ako títo môžu odpúšťať? Rodičia ma nechceli. Alebo niekto sa opil a autom zabil tvoju rodinu. A ty si prežil. A teraz čo? Čo s tým človekom. Je vôbec nejaký dostatočný trest, aby ťa uspokojil?
Sú rôzne zúfalé situácie. Chce Boh aj v týchto situáciách, aby sme odpúšťali? To sa nedá zvládnuť bez toho, aby ste nezdieľali Božie odpustenie svetu. Ak ste schopní prežiť, čo to bola za strata, že Syn Boží bol tak hnusne doriadený, pribitý na kríž, aby si ty mal odpustené, a ak to citovo prežijete, tak sa vám môže uľaviť voči takýmto celoživotným ublíženiam, ktoré sú nezvratné.
Kresťan musí prežiť, že utrpenie Syna Božieho bolo väčšie ako utrpenie celého ľudstva. Ak tomuto neveríte, nemáte zdroj, silu pre odpustenie. Utrpenie Syna Božieho bolo väčšie ako utrpenie celého sveta. Ak o tomto pochybuješ nevieš odpúšťať. Možno odpúšťaš preto, lebo to zľahčíš, ale odpustenie nie je zľahčovanie hriechu. Odpustenie nie je: „ale veď o nič nejde, no a čo.“ Všetci sme nejakí. Odpustenie znamená, áno viem, že to je katastrofa, že je to zlé, že to je proti Bohu, že to je niečo hrozné, ale odpúšťam. Pretože Boh odpustil mne. Lebo to vzal na seba Ježiš Kristus. Ak toto prežijeme, sme schopní odpúšťať. Ak nie, tak máme problém. Pamätajme na to, že ako my odpúšťame, tak nám Pán Boh odpúšťa. Odpustiť znamená zabudnúť, ale ak sa nedá zabudnúť, ak tá bolesť tam zostala, tak to neznamená, že si zloprajný voči človekovi, ktorý to urobil. Ak človeka bolí, že niekoho stratil, ale necíti túžbu po pomste voči tomu, kto to spôsobil, ani mu nepraje zlé a je schopný slobodne na neho myslieť, tak tá bolesť nemusí znamenať, že ste mu neodpustili. Ale to len Duch Boží môže naozaj rozlíšiť.
Na záver. Nezabúdaj, že Boh odpustil tebe oveľa viac, ako ty budeš môcť kedy odpustiť. Nezabúdaj, že veľkosť Božieho odpustenia je taká veľká, že stačí na všetky ublíženia, ktoré sa ti stali. Nezabúdaj, že Boh chce odpustenie šíriť cez teba. Ak si dostal odpustenie, tak Boh ho chce šíriť ďalej. Nezabúdaj, že ako ty odpúšťaš, tak Boh odpustí tebe. Nech nám je Boh milostivý, aby sme sa do toho hrozného väzenia, že sme nevedeli odpustiť, alebo nevieme odpustiť, nedostali.
Poznámka redaktora: Tento výklad Modlitby Pánovej je k dispozícii aj vo zvukovej podobe na CD nosiči vo forme programov pre rozhlasové vysielanie. CD si môžete objednať na internetovej adrese Rádia Logos
