Istý človek mal dvoch synov. Mladší z nich povedal otcovi: Otec, daj mi podiel z majetku, ktorý mi patrí. A otec majetok rozdelil. Po niekoľkých dňoch si mladší syn všetko vzal a odišiel do ďalekej krajiny.
Lukáš 15:11-13
Príbeh plný prekvapení! Prvé prekvapenie nás čaká hneď na jeho začiatku v podobe odchodu syna z domu. Čo je na tom prekvapujúce? Veď je to úplne bežný prípad vzbury dieťaťa voči rodičovi. Taká rebélia dospievajúceho syna dnes nie je ničím mimoriadnym. A predsa. Syn neodchádza preto, že by mu doma niečo chýbalo. Jemu je u otca dobre. Doma má všetko, čo potrebuje. On nemá dôvod, aby odišiel. Prečo teda odíde? Mladší syn uverí lži, že bez otca mu bude lepšie ako s otcom. Autor tejto lži je diabol. On s ňou prišiel už za našimi prarodičmi v raji: Boh je prekážkou vášho šťastia. Bez Neho vám bude lepšie ako s Ním.
V čom môže byť vo svete bez otca lepšie ako doma u otca? Vo svete nájdeš to, čo doma „nemáš“, slobodu. Otec je prekážkou tvojej slobody. Doma si nemôžeš robiť, čo chceš. Ak odídeš od otca, staneš sa slobodným. Konečne si budeš môcť robiť, čo chceš, hovorí diabol. Pre mladého človeka nie je nič také lákavé ako vidina slobody. Môcť si robiť, čo chcem. Veď už malé deti sú rady, keď sú na chvíľu bez rodičovského dozoru. Niektoré dospievajúce deti sa už nevedia dočkať chvíle, keď odídu z rodičovského domu. Byť slobodný je veľmi lákavé.
Je syn u otca neslobodný? Nie, veď doma je v postavení syna, nie sluhu. Sloboda, ktorú má doma, však znamená robiť to, čo je správne. Je to sloboda od hriechu. Sloboda, ktorú ponúka diabol, je sloboda robiť si, čo chcem. Je to sloboda hriechu. Aby si syn mohol robiť, čo chce, musí sa zbaviť otca. Lebo u otca si, čo chce, robiť nemôže. Môže robiť len to, čo je správne.
Syn odchádza od otca, hoci mu u otca nič nechýba. To, čo má doma, si neváži. Preto to musí stratiť, musí o to prísť, aby mu to raz začalo chýbať. A až keď stratí to, čo má doma, zistí, ako mu bolo u otca dobre.
Pane, odpusť nám, že aj my sme uverili lži, že bez Teba je lepšie ako s Tebou!
