Článok patrí do série každodenných zamyslení z Lukášovho evanjelia s názvom … a začali sa radovať.
Rozpovedal im podobenstvo o tom, že sa treba stále modliť a neochabovať. V jednom meste bol sudca, ktorý sa nebál Boha, ani človeka sa nehanbil. V tom meste bola aj vdova, ktorá k nemu chodila s prosbou: Zastaň sa ma proti môjmu protivníkovi! On síce dlho nechcel, no potom si povedal: Čo sa aj Boha nebojím a človeka sa nehanbím, zastanem sa tejto vdovy, keď ma už toľko unúva. Nech ma napokon nedokaličí! A Pán dodal: Všimnite si, čo povedal ten nespravodlivý sudca! Či sa Boh nezastane svojich vyvolených, ktorí k nemu volajú dňom i nocou? Či bude meškať s pomocou pre nich? Hovorím vám: Hneď sa ich zastane. Ale či Syn človeka nájde vieru na zemi, keď príde?
Lukáš 18: 1 – 8
Ježiš podobenstvom ilustruje skutočnosť, že sa treba stále modliť a neochabovať. Lebo On vie, že pokušenie ochabnúť v modlitbách príde skôr či neskôr. A to najmä vtedy, keď sa nám bude zdať, že naše modlitby sú márne a zostávajú nevypočuté. Veď nič tak neoslabuje náš modlitebný zápas ako práve nevypočuté modlitby. Ale to, čo je pre nás dôvodom, aby sme v modlitbách ochabli, je podľa Ježiša dôvodom k tomu, aby sme vytrvali. Lebo nevypočutie prosby dnes ešte neznamená jej nevypočutie zajtra. To bola skúsenosť vdovy v podobenstve.
Je sama, navyše vydaná napospas svojmu protivníkovi, ktorý ju utláča. Jej jedinou nádejou je sudca, za ktorým chodí s prosbou: Zastaň sa ma proti môjmu protivníkovi! Ale čo čakať od skorumpovaného sudcu?! Je to človek, ktorý sa nebál Boha, ani človeka sa nehanbil. A naozaj: On dlho nechcel. Vdovine prosby dlho dopadali na hluché uši a neochotné, tvrdé srdce. Odradí ju to? Nie, nenechá sa odbiť. Prosí až dovtedy, kým sa jej sudca nezastane.
Čo chce Ježiš týmto podobenstvom povedať? Že keď Bohu nedáme pokoj ako tá vdova sudcovi, Boh nás vypočuje? Nie. Ale že nemáme ochabovať v prosbách práve preto, lebo Boh nás vypočuje. My sa nemodlíme preto, aby sme boli vypočutí, ale preto, že budeme vypočutí. Lebo Boh nie je ako ten sudca. Keď ten vypočul vdovu, o čo skôr Boh vypočuje svojich vyvolených, ktorí k nemu volajú dňom i nocou. Tu nejde o naše osobné prosby. Tu ide o volanie Ježišovej cirkvi, ktorej situácia na zemi je podobná situácii tej vdovy. Je prenasledovaná svojimi protivníkmi. Ježiš jej však zasľúbi vyslobodenie, ktoré príde spolu s Ním. Ale či Syn človeka nájde vieru na zemi, keď príde? Takú vieru, ktorá neochabuje v modlitbách? Kde zlyhá viera, tam umĺkne modlitba. Len kto verí, ten sa aj modlí.
Pane, ochabujeme v prosbách, lebo slabneme vo viere. Prosíme, posilni našu vieru!
Každodenné zamyslenia sú prevzaté z publikácie . . . A ZAČALI SA RADOVAŤ – úvahy na každý deň vydanej v roku 2022.
Ak by ste si chceli zakúpiť tlačenú knihu (10,- €) zamyslení, kontaktujte nás emailom.
