Článok patrí do série každodenných zamyslení z rôznych textov Starej i Novej zmluvy vydaných pod názvom Svetlo môjmu chodníku.
Keby som si povedal: Budem teda hovoriť ako oni, spreneveril by som sa pokoleniu tvojich synov. Keď som uvažoval, ako tomu porozumieť, zdalo sa mi to ťažké. Len keď som vošiel do Božej svätyne, pochopil som, ako skončia.
Žalm 73:15–17
Žalmista očakával, že Boh ho za jeho úsilie o čistotu srdca požehná, odmení. Ale nestalo sa tak. Nielenže mu Boh nedoprial nič z toho, čo mali bezbožníci. Ale navyše ešte denne musel znášať káznenie: Dennodenne som bitý, každé ráno bývam trestaný. Preto dospel k záveru: Zbytočne som teda dbal o čistotu srdca a ruky si umýval v nevine. Jeho skúsenosť hlboko otriasla jeho vierou v Boha, ktorý je dobrý k tým, čo majú čisté srdce (v. 1). Ktorý žehná zbožných a trestá bezbožných. Ale kde je Boh so svojou dobrotou!? A tak sa žalmistova viera ocitla nad priepasťou: No moje nohy takmer odbočili, kroky sa mi skoro skĺzli (v. 2).
Ako chce riešiť krízu svojej viery? Najprv je v pokušení hovoriť ako oni, teda ako bezbožníci. Pred svojimi bratmi spochybňovať Boha i vieru otcov. Ale v tom si uvedomí svoju zodpovednosť voči spoločenstvu. Veď by sa tým dopustil zrady: … spreneveril by som sa pokoleniu tvojich synov. Puto, ktoré žalmistu spája s ostatnými veriacimi, mu nedovolí šíriť medzi nimi reči, ktoré by mohli druhých demoralizovať. Duchovne im ublížiť.
Preto sa rozhodne so svojimi pochybnosťami a otázkami vysporiadať sám. Ale ďaleko sa nedostane: Keď som uvažoval, ako tomu porozumieť, zdalo sa mi to ťažké. Žalmistov rozum kapituluje. Nie je schopný pochopiť, prečo v prípade bezbožných i zbožných Boh koná tak, ako koná. On totiž koná úplne v rozpore s jeho očakávaním i jeho predstavami. Dokonca i s jeho vierou.
Nakoniec sa žalmista rozhodne pre tretí, ten najlepší krok: Len keď som vošiel do Božej svätyne, pochopil som, ako skončia. Až doteraz bolo pre neho nepochopiteľnou záhadou, prečo Boh koná tak, ako koná. Ale teraz pochopil… Sú otázky, ktoré nám nezodpovedia ani naši bratia, ani náš rozum, jedine Boh. Možno nie hneď, možno nie všetky, ale žalmistova skúsenosť je povzbudením aj pre nás. Nech sú naše pochybnosti akékoľvek veľké, naše otázky akokoľvek ťažké, jedine Boh nám môže s nimi pomôcť. A aj pomôže. Ako to urobí? Tak, že nám ukáže, ako veci vidí On. A vo chvíli, keď sa na seba, na svoj život a na svet okolo nás začneme pozerať z Božej strany a Božími očami aj my pochopíme. Nie všetko, ale dosť na to, aby sa naše pochybnosti o Bohu rozplynuli.
Pane, všetkému nerozumieme, ale pomôž nám vo všetkom Ti dôverovať.
