Článok patrí do série každodenných zamyslení nad knihou Exodus s názvom Do zeme zasľúbenia.
Kristus však bol vzkriesený z mŕtvych ako prvotina tých, čo zosnuli.
1. list Korinťanom 15:20
Čo očakávate od budúcnosti? Keď sa to opýtame mladého človeka, ktorý má život ešte pred sebou, pravdepodobne by nám vymenoval celý zoznam vecí, či cieľov, ktoré by chcel v živote dosiahnuť. Škola, zamestnanie, rodina, kariéra i ďalšie veci. Keď sa to opýtame človeka v strednom veku, zistili by sme, že tých cieľov v jeho živote výrazne ubudlo. Školu už má dávno za sebou, rodinu si už tiež založil, deti vychoval a práca je pre neho už viac rutina ako výzva. Keď sa to opýtame starého človeka, ktorý má už skoro celý život za sebou, možno by sme zistili, že on už od budúcnosti nič nečaká. Veď on už má všetko okrem smrti za sebou. On sa už pozerá len dozadu, do minulosti, na to, čo bolo a ako bolo. Čím viac sa človek blíži k smrti, tým menej má tých cieľov pred sebou, až nakoniec mu nezostane žiadny cieľ.
Čo však platí o ľuďoch sveta, neplatí o kresťanovi. Kresťan je totiž človek, ktorého najväčší cieľ neleží v tomto svete a v tomto živote, ale leží za hranicou tohto sveta a tohto života. Jeho najväčší cieľ neleží na tejto strane hrobu, ale na druhej strane hrobu. Preto sa kresťan ani pred smrťou nepozerá už len za seba, na to, čo bolo. On sa stále pozerá i pred seba, na to, čo bude. Lebo on vie, že to najlepšie a najväčšie má ešte stále pred sebou, že to leží za hranicou smrti. Ako je možné mať najväčší cieľ života za smrťou? Je to možné len vďaka Kristovmu vzkrieseniu, ktoré Pavol nazýva prvotinou.
Slovom prvotina sa označovala prvá úroda, prvý snop klasov, či obilia, po ktorom nasledovala celá žatva. Prvotina bola teda začiatkom žatvy a zárukou, že po nej bude nasledovať celá žatva. Vzkriesený Kristus je začiatkom a zárukou inej žatvy, žatvy vzkriesenia. Jeho vzkriesenie nie je ojedinelý jav, ktorý sa už nikdy nezopakuje. Lebo on stojí ako prvý v rade tých, ktorí stoja za ním. A čo sa stalo s prvým v rade, to sa stane i s ostatnými v rade. Preto Biblia používa pre smrť veriacich slovo spánok a o tých, ktorí zomreli, hovorí ako o tých, ktorí zosnuli. Spánok označuje len dočasný, prechodný stav. Večer zaspíme, aby sme sa ráno opäť zobudili. Večer našej smrti sa vďaka Kristovmu vzkrieseniu zmení na ráno vzkriesenia. Preto pre nás to najlepšie leží za hranicou smrti.
Pane, ďakujeme, že i nás zahrnieš do žatvy vzkriesenia!
Každodenné zamyslenia sú prevzaté z publikácie DO ZEME ZASĽÚBENIA – úvahy na každý deň.
Ak by ste si chceli zakúpiť tlačenú knihu (10,- €) zamyslení, kontaktujte nás emailom.
