Článok patrí do série každodenných zamyslení nad knihou Genezis s názvom Ako bolo na počiatku.
Do faraónovho domu sa doniesla správa: Prišli Jozefovi bratia. Faraón povedal Jozefovi: Povedz svojim bratom: Vezmite otca i svoje rodiny a príďte ku mne; Z Egypta si vezmite vozy pre svoje deti a ženy, dovezte otca a príďte… Odišli teda z Egypta a prišli do Kanaánu k svojmu otcovi Jákobovi. Oznámili mu: Jozef ešte žije, ba vládne celému Egyptu. Otcovho srdca sa to však nedotklo, lebo neveril… Keď však Jákob uvidel vozy, ktoré poslal Jozef, aby ho odviezli, vtedy mu ožil duch. Nato Izrael zvolal: Stačí, že môj syn Jozef žije! Pôjdem, aby som ho ešte pred smrťou uzrel.
Genezis 45: 16 – 28
Stačí, že môj syn Jozef žije! Kto to hovorí? Otec, ktorý svojho syna už dávno vo svojom srdci pochoval. Keď pred dvadsiatimi rokmi bratia priniesli Jozefov zakrvavený plášť, Jákob hovorí: Zožrala ho divá zver (Gn 37:33). Pre Jákoba je Jozef mŕtvy. Preto neverí svojim synom, keď mu po návrate z Egypta zvestujú: Jozef ešte žije! Keď človek prežije veľa sklamania, je podozrievaný voči všetkému, čo znie príliš dobre. Navyše Jákob im už raz uveril, keď ho oklamali pomocou zakrvaveného plášťa. Teraz im už neverí, aj keď mu hovoria pravdu. Keď raz niekto oklame, potom mu už neveria ani vtedy, keď hovorí pravdu.
Čo Jákoba nakoniec presvedčí? Keď však Jákob uvidel vozy, ktoré poslal Jozef, aby ho odviezli, vtedy mu ožil duch. Tento 130 ročný starec tu prežíva svoju osobnú Veľkú noc, vzkriesenie syna, ktorý bol pre neho mŕtvy. Ako jeho duch ožil pri správe, že Jozef žije, tak ožil aj duch neveriacich učeníkov na Veľkú noc, keď sa presvedčili, že Ježiš žije. Pre Jákoba sa táto zvesť o Jozefovi stáva evanjeliom, radostnou zvesťou, ktorá má moc oživiť ducha človeka, ktorý je smutný, zahorknutý a ktorému sa už ani nechce žiť. Veď Jákob povedal svojim synom: V smútku zostúpim za synom do ríše mŕtvych (Gn 37:35).
Ale teraz hovorí: Pôjdem, aby som ho ešte pred smrťou uzrel. Ako sa pre Jákoba zvesť o Jozefovi stala evanjeliom, tak sa pre nás stalo evanjeliom to, že Ježiš žije. To je jediná zvesť, ktorá do všetkého nášho smútku, biedy, sklamania a únavy zo života môže priniesť novú silu, nádej, radosť. Zvesť, ktorá má moc oživiť ubitého ducha človeka. Pokiaľ bol Jozef pre Jákoba mŕtvy, dovtedy bol aj jeho duch ubitý a zronený. Ale keď Jozef ožil v Jákobovom živote, aj Jákobov duch ožil. Pokiaľ je Kristus mŕtvy v našom živote, ani náš duch nemá dôvod sa radovať. Ale keď sa Kristus stane živým aj pre nás, keď ožije aj v našom živote, vtedy ožije i náš duch a my máme opäť pre čo žiť.
Pane, ďakujeme, že tvoje vzkriesenie vzkriesilo aj našu vieru.
Každodenné zamyslenia sú prevzaté z publikácie AKO BOLO NA POČIATKU – úvahy na každý deň vydanej v roku 2021.
Ak by ste si chceli zakúpiť tlačenú knihu (10,- €) zamyslení, kontaktujte nás emailom.
