Článok patrí do série každodenných zamyslení nad knihou Genezis s názvom Ako bolo na počiatku.
Hlad však ťažko doliehal na krajinu. Keď spotrebovali všetko obilie, čo doniesli z Egypta, otec im povedal: Choďte znova a nakúpte pre nás trochu jedla. Júda odvetil: Ten muž nám dôrazne povedal: Ak nebude s vami váš brat, neuvidíte moju tvár. Keď sa rozhodneš poslať s nami aj nášho brata, vyberieme sa a nakúpime ti potravy. Keď ho však nepustíš, nepôjdeme. Ten muž nám predsa povedal: Ak nebude s vami váš brat, neuvidíte moju tvár. Vtedy Izrael povedal: Prečo ste sa voči mne tak zle zachovali, keď ste tomu mužovi povedali, že máte ešte brata? Oni odvetili: Ten muž sa nástojčivo zaujímal o nás a o našu rodinu. Povedali sme mu len to, na čo bol zvedavý. Mohli sme azda predvídať, že povie: Doveďte svojho brata!?
Genezis 43: 1 – 7
Keď Boh raz niečo v živote človeka začne, nenechá sa odradiť jeho vzdorom. Veď On má k dispozícii množstvo spôsobov, ktorými ho môže pritlačiť k stene. Napríklad cez okolnosti života. Jákoba tlačí cez hlad, neúrodu v kanaánskej zemi: Hlad však ťažko doliehal na krajinu. Zásoby obilia sa minú a tak otec znovu posiela synov do Egypta nakúpiť potravu. Posiela ich však bez milovaného Benjamína. Preto Júda hovorí: Ak pošleš s nami Benjamína, pôjdeme, ak nepošleš, nepôjdeme. Nielen okolnosti, ale aj synovia tlačia na otca.
Lenže za okolnosťami aj za synmi stojí niekto iný, Boh. On tu vedie svoj rozhovor s Jákobom. On mieri na najcitlivejší bod jeho života. Jákob si drží Benjamína ako poslednú milovanú bytosť. Júda hovorí: Keď ho však nepustíš... O toto tu ide. Pustí ho alebo nie? Boh tlačí na Jákoba, aby otvoril svoju náruč a pustil z nej Benjamína. Aby sa ho vzdal pre záchranu celej rodiny. Aby Benjamín viac nestál medzi Jákobom a Bohom.
Lenže Jákob za tým všetkým nechce vidieť Boha. Preto radšej obviní svojich synov: Prečo ste sa voči mne tak zle zachovali, keď ste tomu mužovi povedali, že máte ešte brata? Toto je typická úniková reakcia človeka, ktorý za tým, čo sa deje v jeho živote, nechce vidieť Boha. Nechce počuť Božiu reč k sebe. Vidí len ľudí, len človeka. Preto sa utieka k tomu, že druhých obviňuje a seba ľutuje. Tieto dve veci vždy idú ruka v ruke, obviňovanie druhých a sebaľútosť. Lenže tým sa nič nerieši. Tým si to človek len sám sťažuje. Ako to neskôr Júda správne hovorí: Keby sme sa tu neboli toľko zdržali, mohli sme byť už dvakrát naspäť (v. 10). Čím skôr sa človek otvorí pre Božiu reč do jeho života, tým skôr zistí, že svojím vzdorom nič nezískal, len sa o mnohé pripravil.
Pane, pomôž nám za okolnosťami života nevidieť len ľudí, ale aj Teba!
Každodenné zamyslenia sú prevzaté z publikácie AKO BOLO NA POČIATKU – úvahy na každý deň vydanej v roku 2021.
Ak by ste si chceli zakúpiť tlačenú knihu (10,- €) zamyslení, kontaktujte nás emailom.
