Článok patrí do série každodenných zamyslení z rôznych textov Starej i Novej zmluvy vydaných pod názvom Svetlo môjmu chodníku.
Hospodin, neopusť ma! Bože môj, nevzďaľuj sa odo mňa! Ponáhľaj sa mi na pomoc, Pán, moja spása!
Žalm 38:22–23
Dávid má veľmi negatívnu skúsenosť so svojimi priateľmi. Opustili ho, keď mu bolo najťažšie. Preto prosí Boha:Hospodin, neopusť ma! Byť opustený ľuďmi je zlé. Ale byť opustený Bohom je to najhoršie, čo sa človeku môže stať. Dávid sa však nepýta: Prečo si ma opustil? Ako keby k tomu došlo. Len prosí: Neopusť ma! Aby k tomu nedošlo. A ani nedôjde. Lebo len jeden v dejinách bol skutočne opustený Bohom, keď sa pýtal: Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil? (Mk 15:34). A to bol Boží Syn. On bol opustený, aby už nikto z nás nemusel byť Bohom opustený. Môžeme byť opustení ľuďmi, ale Bohom nikdy: Veď Hospodin neopustí svojich zbožných… (Ž 37:28). Aj keby všetci priatelia sklamali, je tu jeden Priateľ, ktorý nesklame.
Dávid mal negatívnu skúsenosť aj so svojimi príbuznými, blížnymi: … moji blížni stoja zďaleka (v. 12 Roh). Vzdialili sa od Dávida, keď sa mali k nemu priblížiť. Preto prosí Boha: Bože môj, nevzďaľuj sa odo mňa! Neurob to, čo urobili moji blížni. A On to neurobí. Lebo je napísané: Hospodin je blízky tým, ktorí sú skrúšeného srdca… (Ž 34:19). Boh je človeku vždy bližšie ako tí jeho najbližší. Nemusíme sa báť, žeby sa On vzdialil vtedy, keď Ho najviac potrebujeme. Lebo Boh nie je ako človek. My sa len bojme toho, aby sme sa my nevzdialili od Neho.
Keď zlyhali priatelia a blížni, príbuzní, Dávid sa obracia na Toho, ktorý nezlyhá. Ale ten, čo najviac zlyhal, je samotný Dávid. Svojím hriechom totiž privolal na seba Boží trest. Preto na konci žalmu volá: Ponáhľaj sa mi na pomoc, Pán, moja spása! Akú pomoc tak súrne potrebuje? To je vyjadrené práve tým slovom spása. Tento Pán je jediný, kto má moc spasiť, zachrániť z hriechov, odpustiť viny. Lebo spása je len v Ňom. A Dávid najviac zo všetkého potrebuje práve takúto záchranu. Potrebuje byť zbavený bremena vín, ktoré nedokáže uniesť. (v. 5) Ktoré ako obrovský balvan ťaží jeho dušu a hrozí, že ho zadusí.
Ale bude Dávid vypočutý? Prísľub vypočutia je už v samotnom volaní o pomoc. Veď kto je Pán, na koho Dávid volá? On nie je len Pán, v ktorom je spása. On je Pán, moja spása. Preto bude Dávid vypočutý. A s ním každý, kto toto vyznáva.
Pane, ďakujeme Ti, že Ťa môžeme poznať ako Pána nášho spasenia!
