Ktosi sa ho spýtal: Pane, je málo tých, čo budú spasení? On im povedal: Usilujte sa vojsť tesnou bránou, lebo, hovorím vám: Mnohí sa budú usilovať vojsť, ale nebudú vládať.
Lukáš 13:23-24
Nevieme, čo viedlo tohto muža k jeho otázke. Ale keď sa už opýtal, tak sme spolu s ním zvedaví na Ježišovu odpoveď. Čaká nás však prekvapenie. Ježiš necháva jeho otázku bez odpovede. Miesto toho sa obráti na prítomných poslucháčov s výzvou: Usilujte sa vojsť tesnou bránou.
Prečo Ježiš necháva jeho otázku nezodpovedanú? Preto, lebo Ježiš odpovedá len na tie otázky, ktoré sú pre nás potrebné. Povie nám len to, čo potrebujeme vedieť, nie to, na čo sme zvedaví. Napríklad niekto sa pýta, čo bude s tými, ktorí nikdy nepočuli evanjelium. Ale otázka nestojí tak, čo bude s tými, ktorí nepočuli, ale čo bude s nami, ktorí sme počuli. Muž sa pýta, či bude málo spasených. Ale otázka nestojí tak, či ich bude veľa alebo málo, ale či i my budeme medzi nimi. Preto Ježiš na mužovu otázku odpovedá výzvou k svojim poslucháčom: Usilujte sa vojsť tesnou bránou. Vy urobte všetko pre to, aby ste boli medzi spasenými. Či veľa, či málo, či tí druhí budú spasení alebo nie, to nám Ježiš nepovie. On totiž odmieta odpovedať na otázky, v ktorých sa pýtame na druhých.
Keď sa raz učeník Peter pýtal na Jána: Pane, a čo bude s týmto? Ježiš mu povedal: Čo ťa do toho? Ty ma nasleduj! Tento muž sa pýta: Pane, je málo tých, čo budú spasení? Ježiš mu hovorí: Čo ťa do toho? Ty sa snaž o to, aby si i ty bol medzi nimi! Nepýtaj sa na druhých, keď pred tebou stojí otázka tvojho večného údelu. Keď počujeme zvesť Božieho slova, nemáme zaujať postoj nestranných divákov, ktorí sa zaoberajú údelom druhých, keď si pritom máme riešiť svoj vlastný údel. Nemáme sa pýtať na druhých, čo bude s nimi, keď si máme riešiť otázku, čo bude s nami. Či vojdú tesnou bránou mnohí alebo len niekoľkí, to nie je naša starosť. Našou starosťou má byť to, aby sme ňou vošli my.
Pane, chráň nás pred tým, aby sme sa zaoberali nepodstatnými vecami!
