Článok patrí do série každodenných zamyslení z rôznych textov Starej i Novej zmluvy vydaných pod názvom Svetlo môjmu chodníku.
Zbytočne som teda dbal o čistotu srdca a ruky si umýval v nevine. Dennodenne som bitý, každé ráno bývam trestaný.
Žalm 73:13–14
O žalmistovej závisti bezbožným sme sa dozvedeli už skôr. Ale až teraz nám prezradí, prečo im vlastne závidel. Nebolo to preto, že sa oni mali dobre, ale preto, že on sa nemal dobre. Hovorí: Dennodenne som bitý, každé ráno bývam trestaný. Nebolo dňa, aby ho Boh nekáznil. Akú podobu malo Božie káznenie, nevieme. Vieme však, že žalmista to ťažko niesol. Navyše, keď od Boha čakal presný opak. Sklamane a s horkosťou vyznáva: Zbytočne som teda dbal o čistotu srdca a ruky si umýval v nevine.
Všetka jeho snaha o čistý, posvätený život bola zbytočná. Prečo? Lebo miesto toho, aby sa Boh priznal k jeho zápasu o čistotu srdca a požehnal ho, urobil presný opak. Denne na neho dopúšťal trápenia rôzneho druhu. Ako potom môže platiť teológia, že Boh je dobrý k Izraelu, k tým, čo majú čisté srdce (v. 1)? Veď jeho vlastná skúsenosť s Bohom jej protirečí!
Zbytočne… Takýto záver robí žalmista zo svojho úsilia o čistotu srdca. Neprinieslo mu žiadne výhody či požehnanie, ktoré očakával. Naopak. I napriek nemu ho Boh neušetril bolesti a trápenia. Ani mu nedal nič z toho, čo mali bezbožníci. Týmto však žalmista priznáva, že jeho snaha o zbožný život bola v skutočnosti len výmenným obchodom medzi ním a Bohom. Ja dám niečo Bohu a On zas dá niečo mne. Bože, ja Ti budem slúžiť, budem žiť podľa tvojich prikázaní, aby som chránil svoje srdce pred hriechom a Ty ma budeš za to žehnať.
Ako keby tým dal žalmista za pravdu satanovi, ktorý o Jóbovi hovorí Bohu: Neoplatí sa azda Jóbovi báť sa Boha (Jób 1:9)? Neslúži Jób Bohu len zo zištných dôvodov? Že ho Boh požehnáva? Veď kto by slúžil Bohu len kvôli Bohu samotnému!? Len z lásky k Nemu!? Bez toho, aby od Boha niečo neočakával za svoju službu!? Ani žalmista nie. Aj on očakával, že to bude niečo za niečo. Ale keď nebolo, hovorí: Zbytočne… Ale napriek svojmu sklamaniu z Boha žalmista od Neho neodíde. A dobre urobí. Lebo zistí, že Boh mu nezostal nič dlžný. Práve naopak. A vtedy sa jeho sklamanie z Boha obráti na veľkú radosť z Boha. Nie z jeho požehnania, ale z Neho samotného.
Pane, odpusť nám, keď ani naša zbožnosť nie je zbavená zištných motívov!
