Článok patrí do série každodenných zamyslení nad knihou Genezis s názvom … a začali sa radovať.
Z príbehu beznádeje sa stane príbeh viery. Neplatí to o všetkých takýchto príbehoch, o tomto však áno. Začína to tým, že sa žena dopočuje o Ježišovi (Mk 5:27). Nevieme, čo všetko o Ňom počula. Určite však počula o tom, ako pomohol iným. A z počutého slova sa zrodí jej viera: Keď pomohol iným, môže pomôcť aj mne. Preto si povedala: Ak sa dotknem čo len jeho rúcha, budem uzdravená (Mk 5:28).
Čo znamená pre túto ženu veriť? Prísť a dotknúť sa Ježiša. To je to, čím sa vyznačuje viera. Usiluje sa o dotyk, teda o osobné spojenie s Ježišom. Ježiš síce pomáha aj na diaľku, ale veriť na diaľku nemôžeme. Veriť vždy znamená prísť a osobne sa dotknúť, chytiť sa Ježiša vierou. Lebo len dotykom sa nadväzuje osobné spojenie s Ním. A viere ide práve o toto osobné spojenie. Preto je dotyk viery taký dôležitý. Bez neho sa totiž nedá nadviazať osobné spojenie s Ježišom.
Keď sa pozrieme na vieru tejto ženy, musíme žasnúť nad tým, aká je viera veľmi jednoduchá záležitosť. Veriť znamená prísť a s dôverou sa dotknúť Ježiša, že On môže to, čo nikto iný nemôže. Prečo je potom pre mnohých také ťažké veriť? Viera je ťažká a zložitá záležitosť len pre tých, ktorí veriť nechcú. Prečo nechcú? Lebo oni už veria. Komu? No predsa sebe.
Jedna z najväčších prekážok viery v Ježiša je viera v seba. Pokiaľ je človek silný, zdravý, úspešný sebestačný, nevidí dôvod, prečo by mal veriť niekomu inému okrem seba. Prečo je pre túto ženu také ľahké veriť? Pretože ona už stratila všetku vieru v seba aj v druhých ľudí. Viera v Ježiša začína tam, kde končí viera v seba.
Pane, pomôž nám dôveru v seba nahradiť dôverou v Teba!
Každodenné zamyslenia sú prevzaté z publikácie . . . A ZAČALI SA RADOVAŤ – úvahy na každý deň vydanej v roku 2022.
Ak by ste si chceli zakúpiť tlačenú knihu (10,- €) zamyslení, kontaktujte nás emailom.