A neuveď nás do pokušenia, ale zbav nás zlého.
Matúš 6:13
Táto prosba nasleduje hneď po prosbe o odpustenie našich vín. Ale čo viac môže človek od Boha prijať ako práve odpustenie? Aký väčší dar si môžeme predstaviť ako plnosť Božej odpúšťajúcej milosti? Ako istotu, že medzi nami a Bohom je to dané do poriadku? Že Boh už proti nám nič nemá?
Právom by sme mohli čakať, že práve prosba o odpustenie bude vyvrcholením a zároveň zavŕšením našich prosieb. Že ňou budú naše potreby naplnené. Ale po piatej prosbe nasleduje šiesta, po prosbe o odpustenie nasleduje prosba o duchovnú ochranu. Ale ako tieto dve prosby spolu súvisia?
Obidve riešia otázku hriechu. Hriech je vina, pre ktorú potrebujeme odpustenie. Ale hriech je i moc, strašná moc, ktorá sa k nám zakráda v podobe pokušenia. Sotva sme boli prosbou o odpustenie zbavení starých vín, už sme ohrození ďalšími vinami. Preto nám Ježiš do úst vkladá prosbu: Chráň nás a zachráň nás!
Prosba o odpustenie je odpoveďou na viny, ktoré sa už stali. Prosba o pomoc v zápase s pokušením a pokušiteľom je odpoveďou na viny, ktoré sa síce ešte nestali, ale sa stať môžu. Prosbou o odpustenie sa rieši naša minulosť. Prosbou o ochranu pred pokušením sa rieši naša budúcnosť. Nemôžeme prosiť len o odpustenie toho, čo je za nami. Musíme prosiť i o zmocnenie pre to, čo je ešte len pred nami. Je tu totiž nový, dennodenný, neustály zápas s pokušením a pokušiteľom.
Keď sa obzrieme dozadu, voláme: Odpusť nám! Keď sa pozeráme dopredu, voláme: Pomôž nám! A môžeme s istotou vedieť, že jedna i druhá prosba bude vypočutá. Veď prečo inak by nám Ježiš vkladal tieto prosby do našich úst?
Pane, ďakujeme, že v tejto modlitbe sa pamätá na všetky naše potreby.
