Článok patrí do série každodenných zamyslení nad knihou Genezis s názvom Ako bolo na počiatku.
Vtedy sa Jákob rozhneval a Lábanovi vyčítal: Čím som sa previnil… ? Keď si prekutal všetky moje veci, čo si našiel z vecí svojho domu? Polož to tu pred mojich a tvojich bratov, nech rozhodnú medzi nami dvoma. Dvadsať rokov som bol u teba… Či niečo skapalo v noci alebo vo dne, vždy si to odo mňa žiadal. Vo dne ma umárala horúčava, v noci zima a spánok mi mizol z očí… desaťkrát si mi zmenil odmenu. Keby nebol býval so mnou Boh môjho otca, Boh Abraháma a Postrach Izáka, určite by si ma bol prepustil naprázdno. Boh však vzhliadol na moje ponižovanie a námahu mojich rúk, preto ťa minulej noci napomenul.
Genezis 31: 36 – 42
Jákob je zrazu „na koni“. Lábanove modly sa nenašli. Preto teraz Jákob zahrnie výčitkami Lábana. Najprv sa oháňa svojou nevinou keď hovorí: Čím som sa previnil… ? Netuší, že Ráchel oklamala nielen otca, ale aj jeho. Že nechýbalo veľa a svoju milovanú ženu mohol stratiť. Boh však držal svoju ochrannú ruku nad Jákobom, preto Lában nič nenašiel. Jákob o vine nevie, preto sa cíti byť nevinný. Ale nevedomosť z nás ešte nevinných nerobí.
Potom Jákob vyleje svoj dlho potláčaný hnev a horkosť na Lábana. Predloží mu účet za svoju službu. Na jeho konte stojí dvadsať rokov tvrdej, poctivej driny. Na Lábanovom konte stojí krivda a nečestnosť. Lában vidí len ukradnuté sošky, ale dlhé roky vykorisťovania Jákoba nevidí. Chce zúčtovať s Jákobom, lebo si myslí, že je v práve. Ale keď si berie slovo Jákob, Lában zrazu zistí, že manko na jeho konte je oveľa väčšie ako na Jákobovom konte. Lában je presvedčený o svojej pravde a o vine druhého. Ale keď vyjde na svetlo pravda o ňom, zrazu je všetko inak. Ivierko v oku druhého vidí, ale brvno vo vlastnom oku už nie.
Jákob účtuje s Lábanom v zmysle slova: Pravdu si vravme! Pravdu síce hovorí, ale v hneve a s hnevom. Niekto sa chváli tým, že sa nikomu nebojí povedať pravdu do očí. Ale keď je to v hneve, nie je to žiadna cnosť. Umenie je povedať si pravdu a naďalej zostať priateľmi. To sa dá len vtedy, keď si hovoríme pravdu v láske. Jákob sa doteraz bál. Odvahu naberie až teraz, keď zistí, že sa mu nemôže nič stať. Lebo Boh si ho vzal pod svoju ochranu: Keby nebol býval so mnou Boh… Vieme, čo by bolo s nami, keby Boh nebol s nami? Jákob to vie. Bolo by s ním zle: …určite by si ma bol prepustil naprázdno, hovorí Lábanovi. Boh však vzhliadol na moje ponižovanie… Lábanovia môžu ponižovať, ale Boh sa raz zastane svojich ponížených a ukrivdených detí.
Pane, pomôž nám verne si plniť svoje úlohy a všetko ostatné prenechať na Teba!
Každodenné zamyslenia sú prevzaté z publikácie AKO BOLO NA POČIATKU – úvahy na každý deň vydanej v roku 2021.
Ak by ste si chceli zakúpiť tlačenú knihu (10,- €) zamyslení, kontaktujte nás emailom.
