Článok patrí do série každodenných zamyslení z Lukášovho evanjelia s názvom … a začali sa radovať.
Potom ich vyviedol von až k Betánii, zdvihol ruky a požehnal ich. Keď ich žehnal, vzdialil sa od nich a vznášal sa do neba. Oni sa mu klaňali a s veľkou radosťou sa vrátili do Jeruzalema. Stále boli v chráme, chválili a velebili Boha.
Lukáš 24: 50 – 53
Stojíme na konci. Nielen na konci starého roku, ale aj tohto evanjelia. Ako znejú jeho záverečné tóny? Rovnako ako jeho úvodné tóny: Ale anjel im povedal: Nebojte sa! Zvestujem vám veľkú radosť, ktorá bude radosťou pre všetkých ľudí, lebo v Dávidovom meste sa vám dnes narodil Spasiteľ, Kristus Pán (Lk 2:10-11). A na konci čítame: Oni sa mu klaňali a s veľkou radosťou sa vrátili do Jeruzalema. Veľká radosť na začiatku, veľká radosť na konci. A predsa sa tie radosti v niečom dôležitom líšia. Radosť na začiatku je spojená s Ježišovým príchodom na svet, s jeho narodením. Radosť na konci je spojená s jeho odchodom zo sveta: … vzdialil sa od nich a vznášal sa do neba.
Nemáme radi lúčenie, lebo znamená odlúčenie. Lúčenie Ježiša s učeníkmi sa však neodohráva v atmosfére smútku, ale radosti. To je prekvapujúce! Radujeme sa pri zvítaní, nie pri lúčení. Ako tomu máme teda rozumieť? Veď učeníci prichádzajú o Ježišovu telesnú prítomnosť. Ako my žijeme vierou a nie videním, aj oni sa budú od tejto chvíle učiť žiť vierou. Z ľudského hľadiska je odchod ich Pána veľkou stratou. Tak prečo tá veľká radosť?
Preto, lebo oni vedia, že Ježišovým odchodom sa vlastne nič nekončí, ale v určitom zmysle všetko ešte len začína. Že do dejín sveta sa prelomili iné, nové Božie dejiny, ktoré sú nádejou pre svet, ktorý leží v tme. A oni sa stanú prvými svedkami o tejto nádeji, o záchrane, ktorú Ježiš svojou smrťou a vzkriesením pripravil. Budú mať účasť na jedinečnom Božom projekte v dejinách, ktorým je cirkev Ježiša Krista. Na projekte, ktorý pretrvá až do večnosti. Tak potom prečo sa neradovať, keď Boží príbeh bude ďalej víťazne pokračovať?! Prečo sa neradovať, keď im Ježiš zanechal svoje požehnanie? … zdvihol ruky a požehnal ich. Tie ruky, ktoré boli ešte nedávno pribité na kríži. Ale práve vďaka tomu sú tieto ruky zdrojom najväčšieho požehnania. Preto už rozumieme, prečo chválili a velebili Boha. Veď na nich spočívalo požehnanie Víťaza Golgoty.
Pane, ako inak zakončiť tento rok, ak nie chválou a oslavou tvojho mena?!
Každodenné zamyslenia sú prevzaté z publikácie . . . A ZAČALI SA RADOVAŤ – úvahy na každý deň vydanej v roku 2022.
Ak by ste si chceli zakúpiť tlačenú knihu (10,- €) zamyslení, kontaktujte nás emailom.
